Naozaj si počkajte na tento happy end

Počkajte si na happy end je čarovný a vtipný román o prešľapoch, pádoch, vzostupoch a o tom, či sa naozaj všetko musí končiť ako v rozprávke.

Ella je presvedčená, že o kvalite príbehu rozhoduje jeho koniec. Svet je plný tragédií, načo sú nám ešte aj smutné príbehy? Hlavná hrdinka preto vymýšľa známym románom a filmom správne konce. Teda šťastné. Lenže pristúpi aj skutočný život na jej hru?

Oscar je bohatý muž, ale šťastena sa mu vyhýba veľkým oblúkom. Ela sa s tým nedokáže zmieriť. Zaumieni si, že tomuto cudziemu človeku, s ktorým sa jej skrížili cesty, obráti život naruby a zariadi, aby sa všetko na dobré obrátilo. No je to vôbec možné? A čo robiť, ak o to dotyčný nestojí?

 „Knihu Počkajte si na happy end som prečítala na jeden dúšok, usmievala som sa, aj som si poplakala a zamyslela sa nad životom. Prichádzali otázky aj odpovede a nakoniec aj chuť popasovať sa s vlastným tieňom. Svoj príbeh si píšeme sami, sme omnoho mocnejší ako si vieme predstaviť. Knižku odporúčam a to nielen naivným optimistom :-),“ odkazuje herečka Zuzana Kapráliková.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Zuzana Jurigová Kapráliková:

Charlotte Lucasová je pseudonym nemeckej autorky Wiebke Lorenzovej. Jej psychologické trilery Najdrahšia sestra, Všetko musí ostať skryté alebo Onedlho zomrieš aj ty zaznamenali veľký čitateľský úspech.
Zatiaľ posledný román Najlepší rok tvojho života  vážne i nevážne hľadá odpovede na otázky o zmysle života.

Všetko sa skončí dobre. Ak to tak nie je, potom to nie je koniec.
(Emilia Faustová, ukradnuté od Oscara Wilda)

Niekoľkokrát Ella odolala pokušeniu vyťažiť z blogu peniaze. Philip ju na to neraz nahováral. Veď Walt Disney už dávno ukázal, ako také niečo funguje, no nie? Zoberte si napríklad Ariel, malú morskú vílu. Film sa stal obrovským hitom a postavil štúdio na nohy – a to len preto, lebo ľudia z Walt Disneyho vymysleli malej morskej víle od Hansa Christiana Andersena dobrý koniec. Kým v originálnej verzii sa Ariel rozplynula na morskú penu, tu porazila čarodejnicu Ursulu a zobrala si princa Erica.
Koniec dobrý, všetko dobré. Ľudia to milujú.

Príbeh Počkajte si na happy end prináša
Knižný kompas – vaša cesta ku knihám.

Začítajte sa do knihy Počkajte si na happy end:

Svoj blog nevytvorila pre to, aby sa na ňom ľudia hádali, naopak, Šťastnejšie konce mali urobiť svet o niečo krajším a lepším. Chcela vytvoriť miesto, na ktorom by sa mohla s ľuďmi rovnakej vlnovej dĺžky podeliť o svoju veľkú vášeň: od detstva mala zvyk, niektorí by to nazvali úchylkou, vymýšľať poviedkam, knihám, filmom alebo seriálom so smutným koncom vlastný happy end.

Doktor Živago, Madisonské mosty, Odviate vetrom, Spomienky na Afriku, Búrlivé výšiny, Bambi, Moulin Rouge, Vtáky v tŕní, Soľ na našej koži, Legenda o vášni – všetko to boli naozajstné hororové príbehy, námety na nočné mory. Vymysleli ich autori so sadistickými sklonmi, ktorí úplne zbytočne vrhali svojich čitateľov do hlbokého zúfalstva, pretože vymyslené príbehy vôbec nemuseli mať smutný koniec. Bol to presný opak tvrdenia „Taká je realita.“

Knihy a filmy boli fikciou a človek sa v nich na rozdiel od skutočného života nemusel uspokojiť so zlým koncom. A práve takéto strašné príbehy jej nedali pokoja. Dokázali ju rozrušiť až tak, že nad nimi premýšľala celé dni a noci a musela im vymyslieť nový, lepší koniec. Boli ako melódia, ktorá nedoznie a ktorá nečakane skončí uprostred taktu. Nesúzvuk tónov, ktorí vám víri hlavou a takmer vás privádza do šialenstva, až kým z neho v myšlienkach neurobíte harmonický akord.

Rómeo a Júlia strávili v Elliných príbehoch medové týždne v Benátkach.
V jej verzii Titanicu Jack s Rose na vlastnú päsť zachránili loď a mali päť detí, dve dievčatká a troch chlapcov.
V Casablance sa Ilsa Lundová pravdaže rozhodla pre Ricka a svojho manžela Victora nechala odísť do USA samého, kde sa so svojou novou manželkou angažoval v hnutí za občianske práva.
Taký bol Ellin svet: pekný, optimistický a najmä pochopiteľný.

Milan Buno, literárny publicista