Naozaj SEXI Hrdina. Užite si ho!

Od obľúbenej autorky ženských románov Samanthy Youngovej, ktorú poznáme vďaka skvelej sérii Dublin Street, vyšla novinka Hrdina. „Samantha je autorka, ktorú by ste si nemali nechať ujsť,“ píše Fresh Fiction a USA Today stručne dodáva: „Naozaj sexi!“
Hrdina je vzrušujúci, návykový a opäť výborne napísaný príbeh.

Ale späť k Alexe.
Náhoda jej do cesty postaví Caina Carrawaya, ktorému jej otec takisto zničil detstvo a pre ktorého Caine prišiel o rodinu. Rozhodne sa pomôcť mu, ale on jej pomoc odmieta. Začne pracovať ako jeho osobná asistentka, lenže stále to medzi nimi iskrí. Caine totiž vie, že nikdy nebude tým rytierom, ktorého Alexa hľadá.

Chce, aby ho nenávidela, svojím správaním ju irituje a očakáva, že sa zvrtne a odíde preč...

Objednajte si skvelú novinku Hrdina.

Hlboko emocionálny a nezabudnuteľný príbeh
od bestsellerovej autorky New York Times

Samantha Youngová je mladá škótska spisovateľka. V roku 2009 promovala na Edinburskej univerzite, kde študovala dejiny staroveku a stredoveku, a dodnes miluje všetko starožitné. Vo februári 2011 si začala sama vydávať svoje romány pre mládež a tie sa stali v internetovom obchode Amazon bestsellermi. Je autorkou štyroch sérií – desiatich románov a jednej novely. V tvorbe pre dospelých debutovala románom Dublin Street.

Od Samanthy Youngovej už vyšlo v slovenčine 5 kníh:

Dublin Street (2013)
London Road (2014)
Jamaica Lane (2014)
India Place (2015)
Scotland Street (2016)

Začítajte sa do novinky Hrdina:

1. KAPITOLA
Boston, Massachusetts

Sníva sa mi.
Isto je to len sen.
Zaťala som ruky do pästí, aby sa mi netriasli. Vkročila som do rozľahlej obývačky v ateliérovom byte so stropmi vysokými ako v katedrále a s obrovskými oknami až po zem vedúcimi na veľkorysý balkón. Byt sa nachádzal v nádhernej budove a ponúkal úžasný výhľad na prístav s ligotavou vodnou hladinou. Nič z toho som však nevnímala. Sústredila som sa iba naňho.
Srdce mi zamrelo, len čo som ho zbadala.
Caine Carraway.
„Alexa!“
Nedobrovoľne som odtrhla zrak od Caina a nazrela do kuchyne. Sedel v nej môj šéf Benito obklopený dvoma laptopmi a fotografickým vybavením. Mala som ho pozdraviť úsmevom a byť mu plne k dispozícii.
Namiesto toho som sa znova obrátila ku Cainovi.
Ráno som narýchlo vypila pomarančový džús, čo mi ešte vždy ležal v žalúdku.
„Alexa!“
Benito zrazu stál rovno predo mnou a prebodával ma pohľadom.
„Ahoj,“ pozdravila som ho bezvýrazne. „Čo mám robiť?“
Naklonil hlavu a komicky na mňa hľadel. Meriam stosedemdesiatpäť centimetrov, on iba stošesťdesiatsedem, ale to, čo mu chýbalo na výške, vynahrádzal svojou osobnosťou. „Prosím,“ zavzdychal trpiteľsky, „povedz mi, že prišla normálna Alexa. Nie tá katastrofálne rozcitlivená ženská ako na Deň matiek. Dnes fotím Caina Carrawaya do článku pre Mogul o top mužoch pod štyridsať rokov, čo sa k svojmu postaveniu dopracovali vlastnými silami. Caine zažiari priamo na titulke.“ Obzrel sa ponad plece na svojho modela z obálky. „Ako inak.“ So zdvihnutým obočím sa znova pozrel na mňa. „Je to fakt dôležité. Ak by si náhodou nevedela, Caine Carraway je jedným z najžiadanejších starých mládencov. A je generálnym riaditeľom Carraway...“
„Financial Holdings,“ prerušila som ho mierne. „Viem.“
„Fajn. Tak určite vieš aj to, že je nechutne bohatý a neuveriteľne vplyvný. A veľmi zaneprázdnený a náročný, takže to dnes musí fičať.“
Presunula som pozornosť z Benita na muža, ktorý hneď po ukončení univerzity založil úspešnú súkromnú banku. Jeho spoločnosť sa odvtedy rozrástla o rôzne firmy a služby ako korporátne bankovníctvo, poskytovanie hypoték, poisťovníctvo, investičné trusty, obchodovanie s cennými papiermi, správu aktív a tak ďalej. Caine bol generálnym riaditeľom hlavnej holdingovej spoločnosti, sídla predstavenstva zloženého z vplyvných a bohatých biznismenov.
Caine sa vypracoval vďaka neľútostnému odhodlaniu, bystrozrakosti pri rozhodnutiach týkajúcich sa spoločnosti a vďaka hladu po moci.
Teraz Caine telefonoval, zatiaľ čo mu módna asistentka uhládzala oblek šitý na mieru. Značkový oblek námorníckej modrej farby mu dokonale sedel. Caine bol vysoký, meral stoosemdesiatpäť, možno až stodeväťdesiat centimetrov, mal široké plecia a očividne dobrú kondíciu. Mal výrazný profil s ostrými lícnymi kosťami, orlí nos a, podobne ako ja, husté tmavé vlasy, od ktorých nervózne odháňal Marie. Hoci teraz mal pery pevne stisnuté, z fotografií som vedela, že sú zmyselné.
Rozhodne titulkový muž.
Takého človek nestretne každý deň.
Prehltla som popri guči v hrdle.
Po nedávnej náhlej maminej smrti sa v našej rodine vynorili ohavné tajomstvá... a týkali sa aj jeho. Teraz stál priamo predo mnou. Aká irónia.
Už šesť rokov som pracovala ako osobná asistentka Benita, jedného z najúspešnejších a najnáladovejších fotografov v meste. Samozrejme, Benito sa prepol do melodramatického módu iba pred zamestnancami, nikdy nie pred klientmi. Keďže som preňho pracovala toľké roky, mala by som si byť svojou pozíciou istá. Sotva.
Obyčajne som ten pocit mala.
Pred tromi mesiacmi mi však zomrela mama a krátko nato vystrčili rodinné problémy svoje škaredé hlavy, odhaliac trpkú pravdu, pred ktorou by som najradšej zatvorila oči. Nasadila som si na tvár masku statočnosti a pracovala akoby nič. No po strate rodiča dlho nevydržíte. Emocionálne som sa zrútila priamo počas fotenia na Deň matiek pre významný ženský magazín.
Benito sa snažil byť chápavý, skôr ho to však naštvalo. Nevyhodil ma, iba mi nariadil dovolenku.
Po pár týždňoch som sa vrátila nádherne opálená havajským slnkom. Nemala som ani poňatia, koho ideme dnes ráno fotiť.
Benito mi poslal iba stručný mail s adresou, ale bez bližších informácií. Ako jeho osobná asistentka som netušila, na čom momentálne pracuje – to nehovorilo v môj prospech.
Áno, krásne som sa opálila, ale ani zďaleka som sa nezmierila s nedávnymi udalosťami. Vážne som sa obávala, že práca, pre ktorú som sa posledných šesť rokov zodierala, sa o pár sekúnd spláchne dolu drahou toaletou v tomto ateliérovom byte. Dnes to musí vyjsť.
Moja úzkosť vzrástla, keď som vystúpila z výťahu a spozorovala ľudí pobehujúcich po chodbe a lietajúcich cez dokorán otvorené dvojkrídlové dvere do bytu. Bolo tu viac pracovníkov než zvyčajne, čo naznačovalo, že fotíme niekoho dôležitého. Keď ma Sofie informovala, že nefotíme nikoho menej významného než Caina Carrawaya, zmocnila sa ma panika.
Až ma myklo a roztriasla som sa.
Ešte stále mnou lomcovala triaška.

Milan Buno, 11.6.2016