Myslel to vážne. Zabil by ma! | Psychotriler Tak to nebolo

Tak to nebolo

Autorka šikovne vystupňovala napätie a vy hltáte stránku za stránkou, ako sa manželia snažia dostať jeden druhého, ale bez toho, aby uškodili svojim deťom. Každá postava čosi skrýva a každé prekvapujúce odhalenie vás priklincuje k stoličke.

Tak to nebolo je psychotriler, presvedčivý príbeh o podvode, podraze a úzkosti z toho, čo sa stane zajtra, o týždeň.

Zdá sa, že Jill má všetko – úspešnú kariéru architektky, nádherný domov, milujúceho manžela a dve skvelé deti Addie a Drewa. Za zatvorenými dverami jej krásneho domu je však všetko inak. Manžel Gordon, povolaním policajt, je v skutočnosti chorobný násilník a manželku už deväť rokov ponižuje a bije. Jill mlčky trpí, pretože sa bojí o deti a aj tak by jej nikto neuveril. Gordon navonok pôsobí ako vzorný manžel a otec rodiny, dokonca zachránil život svokrovi, keď ho postihla mŕtvica.

Situácia sa vyostrí, keď Jill pochopí, že Gordon sa nezastaví pred ničím, ani pred vraždou. V panike utečie najprv sama, potom sa vráti po deti. Útočisko nájde u dobrých ľudí, príslušníkov starého indiánskeho kmeňa, a po dlhých rokoch sa cíti ako-tak v bezpečí. Lenže Gordon obviní Jill z únosu a prenasleduje ju on aj federálni agenti. Jill napokon nájde oporu a pomoc u rodičov aj priateľov, ale Gordon je tvrdý súper, ktorý sa tak ľahko nevzdáva...

„Je mi dobre. Deťom je dobre. Všetko bude dobré. Bol to klamný pocit, no opakovala som si tie slová ako mantru, aby mi vsiakla do celého tela.“

Objednajte si psychotriler Tak to nebolo hneď teraz.

Suzanne Redfearnová, podobne ako hrdinka jej úspešného psychotrileru, vyštudovala architektúru. Rada surfuje, hrá golf, lyžuje a verí v anjelov. S manželom a deťmi žije v Kalifornii.

„Násilie, nebezpečenstvo a strach. Príbeh sa rúti závratnou rýchlosťou, naliehavo až k strhujúcemu vyvrcholeniu. Inteligentný a napínavý debut.“
Publishers Weekly

Úryvok z knihy Tak to nebolo:
V tej chvíli som zbadala vo dverách našej izby Gordonovu siluetu. Bol v uniforme, vyzeral úradne. Zakryla som rukou Addie ústa a zišla z cesty do tieňa. Drew si s vystrašenými očami čupol ku mne a ja som premýšľala, ako ich to všetko poznačí.

Cayenne prešiel okolo nás a zabočil na parkovisko. Gordon otvoril dvere, rozhliadal sa – díval sa naším smerom, no nevidel nás – a napokon zmizol v reštaurácii. Len čo zatvoril za sebou dvere, rozbehla som sa k autu. Ani som nepripútala deti k sedadlám. Addie chcela vystúpiť, no zamkla som dvere. Kričala, mne sa však zdalo, že búšenie môjho srdca je silnejšie ako jej krik. Dupla som na plyn a pri prvej príležitosti som odbočila na úzku cestu, ktorá viedla do púšte k tmavému úpätiu kopcov, tenučká žilka ťahajúca sa do neznáma. Vypla som svetlá a na cestu mi svietili len milióny hviezd a odrezok mesiaca.

Ručička na meradle paliva sa blížila k nule, a keď mi už bolo jasné, že benzín nám vystačí akurát na spiatočnú cestu, odstavila som auto na krajnici a povedala deťom, že tam prespíme.

Milan Buno
25.4.2014