Mrazivá hrôza a nejasná Predtucha

Gillian Flynnová vždy dokáže čitateľa prekvapiť – aj v Predtuche tápate od začiatku do konca a zvažujete, čo je vlastne pravda. Kto sa zbláznil? Kto koho chce zavraždiť? „Flynnová vyčarí atmosféru mrazivej hrôzy skôr, ako začne plynúť rozprávanie, plné neuveriteľných zvratov deja,“ napísal Daily Telegraph.

Objednajte si novinku Predtucha.

Volá sa Nerdy a už roky poskytuje kvalitný ručný servis. Teraz s ním prestala – nie preto, že by v ňom nebola dobrá, práve naopak. Bola špičková. Obšťastňovala zákazníkov šesť dní v týždni bez obednej prestávky, stále v jednom kole. Poskytovala dlaňovky a podľa jej prepočtov ich urobila 23 546.

Už v detstve to mala veľmi ťažké, so svojou matkou chodila po žobraní. Ale vie sa obracať v živote, živila sa sexuálnymi službami a teraz jasnovidectvom. Pokladá sa za skúsenú pozorovateľku a znalkyňu ľudského správania. Až kým za ňou nepríde Susan Burkeová, vystrašená a presvedčená, že jej viktoriánsky dom a nevlastného syna posadol zlý duch...

Nerdy jej sľúbi, že bude navštevovať jej honosné sídlo, aby odtiaľ vypudila nedobré sily. Ženie ju najmä vidina balíka peňazí – prešpekulovala si všetky návštevy, rozvrhla na celý rok a pustila sa do toho.
No nie všetko ide ľahko.
Do mátožnej atmosféry v dome podozrivo zapadá Miles, Susanin nevlastný syn s agresívnymi sklonmi a zvrátenou obrazotvornosťou. Zakrátko sa medzi chlapcom, jeho nevlastnou matkou a rozprávačkou príbehu rozpúta neľútostný zápas. „Zomriete,“ vyhráža sa Miles.
A budete trpieť...

Je možné zbaviť sa ozajstného zla?
A dá sa pred ním vôbec uniknúť?

Za poviedku Predtucha získala Gillian Flynnová Cenu Edgara Allana Poea a navyše ju vyhlásili za najlepšiu poviedku roku 2015.

Začítajte sa do novinky Predtucha:

„Nemáš náhodou jasnovidecké schopnosti, Kockáčka?“ pýta sa. Volá ma Kockáčka, lebo nosím okuliare, čítam a cez obednú prestávku jem jogurt. Nie som žiadny génius, iba by som chcela byť. Nedokončila som školu, som len samouk.

(Nie je to oplzlé slovo, môžete si ho vyhľadať.)

Čítam. Uvažujem. Chýba mi však formálne vzdelanie. Preto si nahováram, že som bystrejšia ako všetci ostatní v mojom okolí, ale keby som sa ocitla v spoločnosti naozaj múdrych, vzdelaných ľudí – tých, čo študovali na univerzite, popíjali víno a vedia po latinsky –, unudila by som ich na smrť. Je to osamelá cesta životom. A tak nosím svoju prezývku ako medailu cti. Raz azda nebudem nudiť tých naozaj múdrych ľudí. Otázka znie, kde ich nájsť.

„Jasnovidecké schopnosti? Nie.“

„Alebo vizionárske…Nemala si niekedy vízie?“
„Nie.“ Podľa mňa boli všetky tie nezmysly ako vízie a veštenie iba pre hlupákov, ako vravievala moja mama. Naozaj pochádzala z farmy vo vnútrozemí, tá časť sedela.

Viveca sa prestala hrať s korálikmi.

„Chcem ti pomôcť, aby si sa tu udržala, Kockáčka.“

Aha. Zvyčajne mi zapína rýchlejšie, ale odrovnávalo ma zápästie. Neznesiteľná bolesť, keď

myslíte iba na to, ako ju zastaviť. Hoci na svoju obranu musím dodať, že Viveca kladie len rečnícke otázky – o odpovede v skutočnosti nestojí.

„Keď niekoho vidím, zakaždým niečo cítim,“ napodobnila som jej zamatový hlas vedmy. „Kto

je, čo potrebuje…Akoby ho obostierala farebná hmla, akási svätožiara.“ Neklamala som, okrem tej druhej časti.

„Vidíš auru,“ usmiala sa. „Vedela som to.“

Vtedy mi došlo, že som pokročila. Ak viem čítať auru, nepotrebujem prax.

„Jednoducho povieš, čo chcú počuť,“ pokračovala Viveca. „Spracuješ ich a budú ti zobať

z ruky.“

Veštkyne vyhľadávajú predovšetkým ženy, zatiaľ čo klienti so záujmom o sexuálnu zábavu

sú, pochopiteľne, chlapi, a tak náš podnik musel šliapať ako hodiny. Nedisponovali sme veľkým priestorom, preto sme vždy poslali muža dozadu – prirodzene, postarali sme sa, aby vždy prišiel tesne pred ženskou klientkou. Nevyzeralo by hodnoverne, keby k vám zo zadného traktu doliehali výkriky pri orgazme, kým sa vám zákazníčka sťažuje, že sa jej rozpadá manželstvo. Na nové šteňa sa dá vyhovoriť len raz. Mrzuté bolo iba, že Vivecine zákazníčky pochádzali väčšinou z vyššej strednej vrstvy alebo z nižšej hornej vrstvy. Tieto typy sú urážlivé. Ak smutné bohaté ženy v domácnosti netúžia, aby im veštila budúcnosť

dajaká Jennifer, rozhodne si ju nebudú chcieť vypočuť od bývalej sexuálnej pracovníčky so zničeným zápästím. Alfou a omegou úspechu je vonkajší dojem. Títo ľudia nechcú strácať úroveň.

Urobia všetko, aby žili v centre, no majú pocit, že sú na predmestí. Naše prijímacie priestory

na priečelí boli zariadené v domáckom vidieckom štýle výrobkov Pottery Barn. Prispôsobila

som mu aj svoje oblečenie – funková umelkyňa v odobrenom luxusnom balení firmy J. Crew. Kľúčom k úspechu sú vidiecke blúzy a haleny.

Ženy, ktoré prichádzajú v skupinkách, sú samopašné a rozjarené, chcú si užiť. Tie, čo prídu

samy, chcú veriť. Sú zúfalé a nemajú také zdravotné poistenie, aby si mohli dovoliť psychoterapeuta. Alebo nevedia posúdiť, či sú na tom natoľko zle, že ho potrebujú. Bolo ťažké ľutovať ich. Robila som, čo som mohla, nikto predsa nechce, aby nad ním tajomná znalkyňa jeho budúcnosti prevracala oči. Chápte ma. Veľký dom v centre, manžel ich nemláti, pomáha ims deťmi, občas aj s kariérou a vždy s diskusnými čitateľskými klubmi. Napriek tomu ich život neteší a nakoniec zakaždým vyhlasujú: „Som len smutná.“

Ak niekto tvrdí, že je smutný, obyčajne to znamená, že nevie, čo s časom. Určite. Nie som

psychoterapeutka s licenciou, ale podľa mňa má väčšinou kopu voľného času.

A tak poviem: „Do vášho života zakrátko vstúpi veľká vášeň.“ Alebo hocičo podobné. Vytiahnete niečo, čo na ne zapôsobí. Niečo, čo v nich vyvolá dobrý pocit zo seba samých. Mohli by sa venovať nejakému dieťaťu, vypomáhať ako dobrovoľníčky v knižnici, vykastrovať pár psov, pridať sa k zeleným. Je dôležité, aby ste im to nepodávali len ako predpoklad, skôr ako dôrazné varovanie. „Do vášho života zakrátko vstúpi veľká vášeň…Musíte si dávať pozor, aby nezničila všetko, na čom vám záleží!“

Netvrdím, že je to vždy také jednoduché, ale často áno. Ľudia túžia po vášni. Po zmysluplnom

cieli. A keď ho dosiahnu, ukážu sa znovu, lebo ste mali pravdu, a to je dobre.

Milan Buno, 28.4.2016
Foto: Tatran, Goodreads, The Guardian