Mikulášove dobrodružstvá pokračujú

Po prvej Malý Mikuláš, prišla dvojka Mikulášove prestávky, trojka Prázdniny malého Mikuláša a teraz Malý Mikuláš a kamoši, ktorí nás zase niečím prekvapia.

Všimli ste si, aký je problém nerušene sa cez vyučovanie s kamošmi pozhovárať? Mikulášovi a jeho priateľom to spôsobuje naozaj veľké ťažkosti. Vymyslia si preto tajný kód. Samozrejme, len s tými najlepšími úmyslami. Ako to s kódom dopadne?
Na tom a na Lotarových nových okuliaroch, Rafaelovej chorobe či narodeninách Márie-Hedvigy a na mnohých ďalších zážitkoch Mikulášových kamošov sa bez rozdielu veku zabavíte v štvrtom pokračovaní príbehov malého Mikuláša.

Táto séria poteší najmä čitateľov nezbedných dobrodružstiev. Neposedné deti, a nielen chalanov, ale aj dievčatá. Krátke príbehy, pri ktorých zrelaxujete, pobavíte sa, navyše sú písané ľahko a so šibalským úškrnom na tvári. Naozaj krásne ilustrácie skvele dokreslia samotné príbehy o nezbednom Mikulášovi a jeho kamošoch.

Mimochodom, opäť sa stretnete s postavičkami ako Aurel, Mikulášov najlepší kamoš. Trošku tučný a stále sa napcháva. Potom Kazimír, ktorý má bohatého ocka a tak má všetko, na čo si zmyslí. Alojz je zasa najlepší žiak v triede, učiteľkin miláčik. Lotar je zasa najhorší žiak v triede. Hugo je veľmi silný a rád rozdáva údery päsťou rovno do nosa.
Izidor strašne rád hrá guľôčky, Julinka je veľmi fajn a Mikuláš sa s ňou chce neskôr oženiť.
Nechýba sused pán Bledur, vychovávateľ Bujón, veľmi milá a srdečná stará mama.

Sériu o malom Mikulášovi vymysleli dvaja Francúzi.
René Goscinny bol spisovateľ a scenárista kreslených seriálov s postavou Asterixa. Spoločne s ilustrátorom Jean-Jacques Sempé vytvorili postavu malého Mikuláša (petit Nicolas), ktorého príbehy zaznamenali obrovský úspech.
Treba však dodať, že Goscinnyho najviac preslávili kreslené príbehy s postavičkami Asterixa, Obelixa a ďalších Galov, ktoré kreslil Albert Uderzo. Tieto príbehy boli preložené do viac než stovky jazykov a patria k najviac čítaním dielam francúzskej literatúry.

Už v máji vyjde piaty diel Problémy malého Mikuláša.

Teraz sa však začítajte do knižky Malý Mikuláš a kamoši:

Lotar má okuliare!

Keď sa dnes ráno Lotar dohrnul do školy, pozerali sme naňho celí vyjavení, lebo na nose mal okuliare. Lotar je výborný kamarát, ale najhorší žiak v triede, a asi práve preto mu dali okuliare.
„Prišiel na to doktor,“ vysvetľoval nám Lotar, „povedal rodičom, že možno som najhorší žiak preto, lebo v škole dobre nevidím. Tak ma zobrali do obchodu s okuliarmi a okuliarový pán mi vyšetril oči bezbolestným prístrojom, dal mi čítať veľa písmen, ktoré nič neznamenali, a potom mi dal okuliare. A odteraz – jupí! Už nebudem najhorší žiak.“
S tými okuliarmi je to dosť čudné. Podľa mňa Lotar v škole dobre nevidí najmä preto, lebo večne spí, ale možno práve okuliare mu pomôžu, aby nezaspal. Aj to je pravda, že jedine najlepší žiak z triedy Alojz nosí okuliare, a preto ho ani nemôžeme biť tak často, ako by sa nám žiadalo.
Alojza Lotarove okuliare poriadne škreli. Je totiž učiteľkin miláčik a stále sa trasie, že najlepším žiakom by sa mohol namiesto neho stať niekto iný. Nás zasa úprimne tešilo, že odteraz bude najlepším žiakom Lotar, ktorý je dobrý kamarát.
„Všimol si moje okuliare?“ zabŕdal Lotar do Alojza. „Odteraz budem najlepší vo všetkých predmetoch – mňa bude učiteľka posielať po mapy a ja budem utierať tabuľu! Bé-bé!“
„Žiadne také! Žiadne také!“ prskal Alojz. „Najlepší z triedy som ja! A ty nemáš čo nosiť v škole okuliare!“
„Netáraj nezmysly, just budem nosiť okuliare!“ zastrájal sa Lotar. „A ty už nebudeš jediný odporný učiteľkin miláčik! Bé-bé!“
„Aj ja poprosím ocka, aby mi kúpil okuliare, a aj ja budem najlepší žiak!“ pridal sa Rafael.
„Všetci si od ockov vypýtajme okuliare!“ zvolal Kazimír. „A všetci budeme najlepší žiaci z triedy a učiteľkini miláčikovia!“
To bolo fantastické! Alojz začal kričať a plakať, vraj je to podvod a nemáme právo byť najlepší žiaci, že sa bude sťažovať, že ho nikto nemá rád, že je hrozne nešťastný a že sa zabije – a vtom pribehol Bujón. Bujón je náš vychovávateľ, niekedy vám poviem, prečo ho tak prezývame.
„Čo sa to tu deje?“ zreval. „Alojz, prečo tak rumázgaš? Pozri sa mi do očí a odpovedz!“
„Všetci chcú začať nosiť okuliare!“ odpovedal Alojz medzi štikútaním.

Milan Buno, literárny publicista