Kultová kuchárska kniha v novom vydaní

Presne taká je Nová kuchárska kniha od Terézie Vansovej, jednej z najvýznamnejších slovenských spisovateliek prelomu 19. a 20.storočia. Obsahuje vyše 900 vyskúšaných a osvedčených receptov, ktoré zodpovedajú požiadavkám nielen jednoduchej, ale i najlepšej kuchyne.

Východiskom pre vydanie Novej kuchárskej knihy je tretia edícia z roku 1930 od nakladateľa Františka Klimeša. Nejde však len o nové vydanie pôvodného diela. Táto dnes už kultová kuchárska kniha má zaiste nespornú faktografickú hodnotu – ukazuje totiž, čo a akým spôsobom sa v slovenských (a predovšetkým v meštianskych) domácnostiach varilo na prelome 19. a 20. storočia, aj ako sa v „lepších“ domoch pristupovalo k stolovaniu. Autorkine početné poznámky k príprave jedál, servírovaniu, stolovaniu aj vedeniu domácnosti navyše poskytujú jedinečný, fascinujúci pohľad na to, ako Vansová vnímala ženu a jej úlohu v domácnosti.

Nad tento rámec však má Nová kuchárska kniha, ktorá vychádza pri príležitosti 80. výročia úmrtia Terézie Vansovej vo výnimočnej grafickej úprave štúdia Pergamon, potenciál byť v 21. storočí nielen čriepkom zo zašlých čias, ale aj živou, príjemnou a originálnou alternatívou k rozsiahlej ponuke moderných kuchárskych kníh a odpoveďou na večnú otázku gazdiniek: Čo variť?

„Staršie slovenské gazdinky to nepotrebujú, ale tie mladé, ktoré ešte nestačili nadobudnúť skúsenosti, tu nájdu odpoveď na vážnu otázku: Čo budem variť? Je ťažké učiť sa na vlastnej škode, a preto: učte sa zo skúseností starších. Zapamätajte si, že kuchyňa je pre udržanie ľudského zdravia omnoho dôležitejšia než lekáreň a že poriadna kuchyňa je známkou dokonalej domácnosti!“
Terézia Vansová, Banská Bystrica, január 1914

Interiér pracovne a jedálne Terézie Vansovej, rok 1950

Terézia Vansová si pri písaní svojej kuchárskej knihy zvolila stratégiu edukovania neskúsenej mladej kuchárky, pre ktorú sú, alebo by mohli byť bežné postupy pri príprave jedál neznáme. Spôsob, akým svoje čitateľky v oblasti varenia vzdeláva a vedie, je veľmi sympatický, ľudský, takpovediac mamičkovský, a má čo povedať aj dnes. Autorka predpokladá, že mladá gazdinka nemusí poznať mnohé základné postupy od manipulácie so surovinami a ich spracovania cez jednotlivé fázy prípravy jedál až po ich podávanie a uskladnenie, preto je v receptoch a radách veľmi podrobná. A vo svojom výklade tiež zrozumiteľná.

Terézia Vansová

(1857 – 1942). Jedna z najvýznamnejších slovenských spisovateliek konca 19. a začiatku 20. storočia, pochádza zo šľachtického rodu Medveckých. Je zakladateľkou a redaktorkou prvého ženského časopisu na území dnešného Slovenska Dennica (vychádzal v rokoch 1898 až 1914), ktorý sa stal manifestom nastupujúcej slovenskej moderny.
Je tiež funkcionárka ženského spolku Živena, podporovateľka ochotníckeho divadla, etnografka a priekopníčka ženského románu.

V roku 1927 získala štátnu cenu za román Kliatba. Térezia Vansová patrí do štvorice spisovateliek (Šoltésová – Vansová – Timrava – Podjavorinská), ktorých diela a postoje od poslednej tretiny 19. storočia spoluvytvárali kultúrny a spoločenský život Slovenska.