Kríza príde bez varovania. 10 lekcií admirála McRavena vám môže pomôcť zachovať pokoj

William H. McRaven pozná krízové situácie z prostredia, v ktorom chyba môže mať mimoriadne vážne následky. Ako bývalý štvorhviezdičkový admirál amerického námorníctva velil špeciálnym operáciám na rôznych úrovniach a neskôr stál aj na čele U.S. Special Operations Command.
Jedna z najzaujímavejších myšlienok knihy sa týka úplného začiatku krízy. Práve vtedy totiž býva najväčšie riziko, že sa rozhodnutia postavia na nesprávnych údajoch. Ľudia priamo na mieste môžu byť vystrašení, zmätení alebo pod obrovským časovým tlakom. Informácia, ktorá sa dostane k vedeniu, preto nemusí byť úplná ani presná. McRaven odporúča, aby vodca zostal skeptický dokonca aj vtedy, keď správa znie dobre. Nie je to výzva k nedôvere voči všetkým. Skôr pripomína, že prvá verzia udalostí ešte nemusí byť konečnou pravdou.

V krízovej situácii preto odporúča dať si priestor na overenie faktov a vyhnúť sa kategorickým vyhláseniam. Je to možno nepríjemné, najmä keď okolie očakáva okamžitú odpoveď, ale unáhlené rozhodnutie môže problém ešte zväčšiť.

Päť fáz, ktoré pomáhajú dostať chaos pod kontrolu

McRaven celý proces rozdeľuje do piatich fáz: zhodnotenie situácie, oznámenie, zvládnutie či obmedzenie krízy, formovanie ďalšieho vývoja a napokon riadenie situácie až do jej vyriešenia. Tento model je jednou z nosných myšlienok knihy.

Prvá fáza je zhodnotenie. Čo sa vlastne stalo? Aký veľký je problém? Koho sa týka? Čo vieme a čo zatiaľ nevieme?

Nasleduje oznámenie. Informácie treba dostať k ľuďom, ktorí ich potrebujú na rozhodovanie. Práve tu McRaven zdôrazňuje presnosť a otvorenosť.

Tretia fáza, obmedzenie krízy, je podľa autora mimoriadne náročná. Treba konať dostatočne rýchlo, ale zároveň opatrne. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa situácia ďalej zhoršovala.

Keď je kríza pod kontrolou, prichádza fáza formovania ďalšieho vývoja. Už nejde iba o zastavenie problému, ale o získanie priestoru na riešenie.

A napokon je tu riadenie, teda dlhodobejšia práca smerujúca k definitívnemu vyriešeniu situácie a zvládnutiu jej následkov.

Je to jednoduchý model, no jeho sila spočíva práve v tom, že chaos rozdeľuje na konkrétne kroky.

Ďalšia lekcia sa týka poradcov. Vodca síce môže mať posledné slovo, nemal by však zostať izolovaný vo vlastnom rozhodovaní. McRaven hovorí o potrebe vytvoriť si akúsi „Radu plukovníkov“ – skupinu ľudí, ktorým dôverujete a ktorí dokážu situáciu posúdiť kriticky. Nemali by byť iba súčasťou najbližšieho kruhu, ktorý automaticky súhlasí s rozhodnutím vedenia. Práve naopak. V kríze je mimoriadne cenný človek, ktorý dokáže povedať: Toto nefunguje. Toto ste vyhodnotili nesprávne. Toto riziko ste podcenili. Takáto spätná väzba nemusí byť príjemná. Môže však zabrániť tomu, aby sa pôvodná chyba znásobovala ďalšími nesprávnymi rozhodnutiami.

Ako zdolať krízu nie je návod na to, ako dosiahnuť, aby sa vám krízy vyhýbali. To napokon nie je možné. Je skôr pokusom ukázať, čo môžeme ovplyvniť vo chvíli, keď sa veci prestanú vyvíjať podľa plánu. McRaven stavia na vlastných skúsenostiach, príbehoch a konkrétnych lekciách. Výsledkom je kniha o rozhodovaní pod tlakom, komunikácii, zodpovednosti a schopnosti zachovať si smer aj v situácii, keď ho okolie začína strácať.
A možno práve preto má jej základná myšlienka využitie ďaleko za hranicami vojenského či manažérskeho prostredia: krízu nemusíme vedieť predvídať, ale môžeme sa pripraviť na to, ako v nej zareagujeme.