Kniha, ktorú neprečítate (27.4.2009)

Úspešná logická hra nesie japonský názov - slovo sudoku je skratkou slov „súdži wa dokušin ni kagiru”, teda ”vlož do každého poľa len jednu číslicu”. Jej pôvod ale siaha do USA, keď v roku 1979 architekt a tvorca doplňovačiek na voľnej nohe Howard Garns vtedy nazval svoju hru ”Number Place” - ”umiestni číslo” - a vytvoril ju pre newyorský časopis plný rébusov a doplňovačiek. O päť rokov neskôr zamierila hra do Japonska, kde získala veľkú obľubu i meno.

Garns však neprišiel s ničím úplne novým, podobný rébus s doplňovaním číslic do mriežky sa objavil už koncom 19. storočia vo francúzskych denníkoch Le Siécle a La France. Princíp hry vymyslel ešte o storočie skôr Švajčiar Leonhard Euler, jeden z najslávnejších matematikov všetkých čias, ktorý svoj výtvor nazval latinské štvorce. Aj on sa vraj inšpiroval starodávnou čínskou hrou lo-šu.

Isté je, že za svoje dnešné rozšírenie vďačí sudoku Waynovi Gouldovi, novozélandskému rodákovi, ktorý pôsobil dlhé roky ako sudca v Hongkongu. V roku 1997 mu pri návšteve Tokia padla do oka knižka so sudoku a vtedy už penzionovaný Gould sa rozhodol vyvinúť počítačový program, ktorý by ich vedel vytvárať. Dovtedy sa totiž rébusy navrhovali ručne, podobne ako dodnes krížovky. Po šiestich rokoch slávil úspech a sudoku sa otvorila cesta do sveta.

Sudoku začali uverejňovať noviny Times, Daily Mirror či Independent, a rébus sa rýchlo rozšíril aj do desiatok ďalších krajín. Prišli prvé súťaže, knihy a epidémie sudoku. Sudoku dnes možno lúštiť aj na internete, predávajú sa tiež elektronické sudoku, existujú aj verzie určené pre mobilné telefóny.

Zdroj a foto: Times Online