Kniha, ktorú Agatha Christie ukryla za pseudonym. Príbeh o láske, strate a páde na samé dno

Príbeh sa začína nezvyčajne temne. Hlavná hrdinka Celia sa nachádza na odľahlom ostrove. Je vyčerpaná, zlomená a presvedčená, že už nemá prečo žiť. Strata najbližších ľudí, sklamania a životné rany ju doviedli na miesto, kde nevidí žiadnu budúcnosť. Dokonca uvažuje o samovražde.  A práve tu stretáva portrétistu Larrabyho.

Nie je to terapeut, ani spasiteľ či romantický hrdina z červenej knižnice. Je to pozorný pozorovateľ ľudskej duše. Vycíti, že Celia potrebuje viac než povzbudenie. Potrebuje pochopiť samu seba. A tak sa začína dlhé rozprávanie. Celia sa vracia do detstva, k prvým neistotám, prvým láskam, rodinným vzťahom, manželstvu, materstvu aj bolestivým sklamaniam. Kúsok po kúsku skladá obraz vlastného života. Larraby počas jej rozprávania maľuje portrét. Nie však portrét jej tváre, ale jej osobnosti. Práve v tomto jednoduchom nápade spočíva sila celého románu.

Na prvý pohľad môže pôsobiť ako príbeh z dávnej minulosti. Napokon, od jeho vydania uplynulo takmer sto rokov. Lenže mnohé myšlienky znejú až zarážajúco súčasne. Ako veľmi nás ovplyvňuje detstvo? Prečo si niektorí ľudia nesú neistoty celý život? Dokážeme sa pozrieť na svoje chyby bez výhovoriek? A čo ak najväčším nepriateľom nie sú okolnosti, ale náš vlastný pohľad na seba? Christie tieto otázky nekladie okázalo. Neponúka múdre poučky ani psychologické návody. Nechá čitateľa sledovať Celin život a odpovede si hľadať sám. Práve preto román funguje aj dnes.

Čím viac človek pozná život Agathy Christie, tým fascinujúcejšie čítanie ho čaká. Autorka v roku 1926 prežila jedno z najťažších období svojho života. Zomrela jej milovaná matka a krátko nato sa rozpadlo jej manželstvo s Archiem Christiem, ktorý sa zaľúbil do inej ženy. Nasledovalo slávne zmiznutie Agathy Christie, ktoré dodnes vyvoláva množstvo otázok. Mnohé z týchto bolestivých skúseností preniesla do Celiinho príbehu. Nie doslovne. Nie ako denník. Skôr ako emócie, ktoré zostali pod povrchom.
„Podobne ako Celia aj Agatha veľmi ťažko prežívala smrť milovanej matky a manželovu neveru, ktorá viedla ku krachu ich vzťahu. Tieto dramatické udalosti sa v jej živote odohrávali v roku 1926 a Nedokončený portrét vyšiel o osem rokov neskôr, takže sa dá povedať, že ich literárnym spracovaním sa s nimi Agatha dodatočne vyrovnala,“ vysvetľuje Anna Pokorná z vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Pri čítaní preto človek občas nadobudne zvláštny pocit, akoby nesledoval vymyslenú postavu, ale počúval niekoho, kto sa po rokoch konečne rozhodol povedať pravdu.

Vypočujte si KNIŽNÝ PODCAST o tejto knihe:

Agathina dcéra Rosalind raz povedala, že knihy Mary Westmacottovej nie sú romantické romány v bežnom zmysle slova. Sú o láske v jej najmocnejších a najdeštruktívnejších podobách. A presne taký je aj Nedokončený portrét.

Pre fanúšikov Agathy Christie predstavuje Nedokončený portrét vzácnu príležitosť nahliadnuť za kulisy jej života. Pre ostatných je to silný psychologický román o hľadaní seba samého po veľkých životných prehrách.

Milan Buno, knižný publicista