Kniha, ktorá odhaľuje, kto dnes vlastní našu myseľ – a prečo je čas ju získať späť!

Chris Hayes je jednou z najvýraznejších osobností americkej žurnalistiky – moderátor MSNBC, rešpektovaný analytik a autor bestsellerov. Vo svojej novej knihe sa púšťa do témy, ktorú všetci poznáme na každodennej úrovni, ale málokto si ju dokáže vysvetliť do hĺbky: prečo je takmer nemožné sústrediť sa. Prečo stačí jedno pípnutie smartfónu a naša myseľ je unášaná preč, akoby sme boli bezmocní.

Podľa Hayesa sme sa ocitli v stave, keď náš vnútorný život zmenil digitálny svet bezprecedentným spôsobom. A čo je horšie – túto zmenu už cíti prakticky každá spoločnosť na svete. Pozornosť, tvrdí, je „podstatou života“. Je to filter, cez ktorý sa rozhodujeme, cítime, premýšľame. A niekto ju systematicky ťaží.

Hayes v knihe vysvetľuje, že pozornosť sa stala novým uhlím, novou ropou – najvzácnejšou komoditou, ktorú je možné predávať, ťažiť, manipulovať. Súčasné sociálne siete a digitálne platformy nemajú za cieľ informovať, spájať či baviť. Ich jedinou úlohou je udržať nás online čo najdlhšie.

Autor upozorňuje, že nejde len o technológie, ale o moc a kontrolu. Algoritmy sú navrhnuté tak, aby zasiahli tie najcitlivejšie časti našej psychiky – od strachu a hnevu až po túžbu po uznaní. Tento „ťažobný priemysel“ má následky na naše emocionálne prežívanie, schopnosť premýšľať, ale aj na demokraciu a spoločnosť.

Barack Obama o knihe povedal, že je to „užitočný sprievodca, ktorý osvetľuje, ako sociálne siete a ekonomika pozornosti deformovali demokraciu a pretvorili náš život“. Aj to je jasný signál, že Hayes trafil do živého.

Chris Hayes čerpal z vlastných novinárskych skúseností, keďže roky sledoval, ako politici, médiá aj firmy využívajú pozornosť ako nástroj moci. Kniha spája filozofické úvahy (čo vlastne tvorí našu identitu?) s modernou neurovedou (čo sa deje v mozgu, keď prichádza notifikácia).

Zaujímavosťou je aj samotný názov. „Sirény“ sú metaforou pre digitálne podnety, ktoré nás lákajú svojím príťažlivým hlasom, no zároveň nás odvádzajú od podstatného.

Hoci kniha pôsobí miestami alarmujúco, rozhodne nie je pesimistická. Autor ponúka konkrétnu víziu toho, ako obnoviť schopnosť sústredenia, ako sa nenechať vtiahnuť do kolotoča notifikácií a ako si chrániť svoj vnútorný svet.

Ukazuje, že ide o viac než len o to, či dokážeme pracovať bez vyrušení – ide o návrat k sebe samým, k skutočným hodnotám, k ľudskosti. A napokon aj k zdravej demokracii.

Volanie sirén je teda kniha, ktorá nielen analyzuje, ale aj inšpiruje. A najmä: núti nás položiť si otázku, ktorú si kladieme čoraz zriedkavejšie – komu vlastne patrí moja pozornosť?