Klamstvá, nezodpovedané otázky, desivé tajomstvo... triler Tak sa nevolám

Sedemnásťročné dievča nájde policajt pri ceste v Oregone. Nepamätá si nič - ani svoje meno, ani to, ako sa tam dostalo. Na policajnej stanici sa však objaví muž, ktorý má všetko potrebné na to, aby jej príbeh vysvetlil.
Volá sa Mary Boone. On je jej otec Wayne.
Má jej školský preukaz, rodný list aj rodinné fotografie. Lenže ak je všetko také jednoduché, prečo Mary postupne nadobúda pocit, že niečo nesedí?
A práve v tom je sila knihy. Lally sa nehrá iba na obyčajné „kto to urobil“. Oveľa zaujímavejšia je otázka: komu môžete veriť, keď nemôžete veriť ani vlastnej pamäti?

Kým Mary zápasí s výpadkom pamäti a čoraz nepríjemnejším pocitom, že jej nový život nie je taký, ako jej ho niekto opisuje, sledujeme zároveň Drewa. Jeho priateľka Lola po hádke vystúpi z auta a odíde do tmy. Drew si myslí, že sa obaja potrebujú upokojiť. Lenže Lola sa nevráti. A pretože Drew bol posledný človek, ktorý ju videl, zrazu sa z priateľa stáva hlavný podozrivý. Na jeho strane zostávajú najmä adoptívni otcovia a bratranec Max. Pomoc napokon príde aj z trochu nečakanej strany – od Autumn, Lolenej najlepšej kamarátky a zároveň dcéry miestneho šerifa.

Dve dejové línie sa striedajú a každá ponúka inú skladačku. Mary má otázky, Drew hľadá odpovede. A čím viac strán otočíte, tým viac máte pocit, že jednotlivé kúsky do seba začínajú zapadať.

Zaujímavé je, že samotná autorka začala iba jediným obrazom: dievčaťom v priekope, ktoré nevie, kto je. Čoskoro si uvedomila, že samotná dejová línia s amnéziou by celý román neutiahla, a tak vytvorila Drewa - človeka, ktorý rieši opačný problém. On niekoho nestratil zo svojej pamäti. Stratil človeka, ktorého miluje, a zúfalo ho hľadá.

Kirkus označil knihu za strhujúci debut a vyzdvihol jej nečakaný, horkosladký záver. Tak sa nevolám navyše získala viacero ocenení a nominácií, dostala sa na zoznam YALSA Best Fiction for Young Adults a bola preložená do 19 jazykov. Ak máte radi knihy, pri ktorých si hovoríte „ešte jednu kapitolu a idem spať“, toto môže byť presne ten typ, pri ktorom si ráno uvedomíte, že ste tú jednu kapitolu povedali asi pätnásťkrát.