Hrozby smrťou 30 krát denne (7.8.2009)

Nová kniha o Obamovi

Americký prezident Barack Obama čelí denne až tridsiatim smrteľným vyhrážkam. Je to štyrikrát viac ako u jeho predchodcu Georga Busha. Napísal to v novej knihe bývalý novinár z New York Times Ronald Kessler. Počet agentov, ktorý Obamovu rodinu chránia, je ale stále rovnaký a tým pádom sú v teréne viac a majú menej času na výcvik.

Kessler v knihe In the President´s Secret Service (V tajnej službe prezidentov) píše, že americký prezidenti sú terčom vyhrážok a útokov odnepamäti. Na to si už celý svet zvykol. A keď do úradu nastupoval prvý černošský prezident USA, bezpečnostní experti predpovedali, že sa počet hrozieb rapídne zvýši. Stalo sa.

Kessler sa v knihe nezaoberá iba Obamom, ale začína už pri J.F.Kennedym a píše o väčšine jeho nástupcov vrátane Johnsona, Nixona, Clintona aj Busha mladšieho. Detailne popisuje viaceré vražedné plány súvisiace s prezidentmi. Napríklad aj kauzu dvoch neonacistov z Tennessee, ktorí chceli vlani zaútočiť na strednú školu, kde študujú väčšinou černošskí študenti. Podľa polície sa vtedy chystali zastreliť 88 študentov a štrnástim ďalším mali odseknúť hlavu. Mal to byť predstupeň vraždy prvého černošského prezidenta.

Kessler popisuje aj januárovú inauguráciu Obamu, kde útokom údajne hrozili extrémisti napojení na somálsku islamskú skupinu Al.Šabáb. O bezpečnosť obrovskej inaugurácie sa staralo 40-tisíc agentov a tisícky policajtov a vojakov. Na strechách domov, v oknách a vôbec na každom viditeľnom a mysliteľnom mieste číhali ostreľovači. Hostia prešli dôkladnou prehliadkou. Agenti si preklepli aj všetok personál a obyvateľov blízkych hotelov.

Aj napriek všetkým týmto opatreniam, ktoré si bežný človek môže len ťažko predstaviť, mohlo dôjsť k atentátu pomerne jednoducho, tvrdí Kessler. Ako? Asi stovka VIP hostí síce prešla bezpečnostným rámom s detektormi, ale potom kráčala k zabezpečeným autobusom po verejne prístupnom chodníku. A tam sa mohol ktokoľvek pripliesť.

Samozrejmá je aj ochrana blízkych rodinných príslušníkov vysoko postavených politikov. Tajné služby však majú problém: agentov je málo a vedenie nechce prijímať nových. „Máme o polovicu agentov menej, ako by sme potrebovali, ale žiadosti o ich zvýšenie nikto z vedenia neberie vážne,“ cituje Kessler svojho informátora z tajných služieb. Namiesto angažovania nových ľudí vraj vedenie tajných služieb pridáva hodiny v teréne tým zvyšným. Výsledkom je, že nemajú čas na výcvik. „Myšlienka vedenia je: na dokončenie misie si musíš vystačiť s tým, čo más. Si predsa tajný agent Spojených štátov amerických,“ cituje Kessler jedného z agentov vo svojej knihe „V tajnej službe prezidentov“.

Zdroj a foto: The Daily Telegraph, RandomHouse, Vosizneias a Amazon