Keď viac než východy a západy slnka znamenajú vnútornú prelomovú cestu

Šesť astronautov z rôznych kútov sveta obieha Zem rýchlosťou vyše 27 000 km/h. Za jediný deň zažijú šestnásť východov a západov slnka, nekonečné variácie modrej planéty pod sebou a trblietavé súhvezdia nad hlavami. Ich oficiálnou úlohou sú vedecké experimenty, no väčšinu času venujú niečomu podstatnejšiemu – pozorovaniu.

Od Zeme ich delí nekonečný priestor, no jej príťažlivosť – fyzikálna aj citová – ich neopúšťa. Vo vesmíre sa samota stretáva s nečakaným spojením, rutina s úžasom a vzdialenosť s hlbokým uvedomením si vlastnej krehkosti.

Počas tejto jednej obežnej slučky sa hrdinovia menia.
Hoci príbeh nepredstavuje každú postavu detailne ako v tradičnom románe, každý z astronautov prináša svoj hlas, svoju vlnu reflexie a spomienok. Rozmanitosť národov znamená aj rozmanitosť pohľadov – ich vnútorné monológy, rozhovory, rutina a spomienky na domov či na blízkych vytvárajú mozaiku ľudského bytia vo výške.

Na rozdiel od tradičných napínavých románov tu nejde o dramatickú krízu či konflikt. Dej sa neodohráva v strete výbušných udalostí. Namiesto toho kniha pracuje s časom, pohybom a pohľadom.

Žánrovo je kniha viac meditáciou o živote než akčným thrillerom. Svojím štýlom pripomína napríklad Vlny od Virginia Woolfovej  a to kvôli kolektívnemu vedomiu postáv, lyrickému jazyku a fragmentárnej štruktúre.

Obežné dráhy sú komorným, no výnimočne silným románom – meditáciou o planéte, živote a ľudskom bytí. Prostredníctvom útržkov spomienok, krátkych rozhovorov s blízkymi, talizmanov a rutinných činností vo vesmíre sledujeme, ako sa medzi posádkou vytvárajú putá – a ako sa mení ich pohľad na svet.