Keď policajní kriváci chránia zločincov. Nová Šloserovka Paragraf 144

V centre príbehu sú tri úmrtia - bojnický primátor, drogový díler a známy úžerník s kontaktmi na kriminálne prostredie. Na prvý pohľad ide o rozdielne prípady, no postupne sa začínajú objavovať súvislosti. A práve vtedy sa ukazuje, že vypátrať páchateľa nemusí byť jednoduché. „Ani najlepší autor detektívnych románov nedokáže vymyslieť situáciu, akú priniesol sám život,“ píše Šloser hneď v úvode. Ako bývalý policajt mal podľa anotácie možnosť byť súčasťou vyšetrovania prípadu, ktorý sa stal inšpiráciou pre príbeh s prekvapivým koncom.

Šloserove romány sa dlhodobo nevenujú iba otázke, kto je vrah. Rovnako dôležité je, čo vyšetrovatelia nájdu, keď začnú rozkrývať prostredie, v ktorom zločin vzniká a kde sa následne niekto snaží zabrániť jeho odhaleniu. V Paragrafe 144 preto opäť vystupujú takzvané „zhnité jablká“ v polícii. Kriváci. Ľudia, ktorí by mali zákon chrániť, môžu byť sami súčasťou mocenských hier.

„V mojich knihách je samozrejme určitá dávka fikcie, ale to je jedno, či to je na Slovensku alebo v akomkoľvek inom štáte na svete,“ povedal Peter Šloser pre podcast Knižný kompas. „Keď má organizovaný zločin fungovať a zarábať na svojej nekalej činnosti, tak jednoducho musí mať kontakty na tých najvyšších miestach. Známe je Taliansko, tam tá mafia vlastne prenikla do najvyšších politických kruhov a ja v mojich knihách opisujem tiež takéto pozadie, ktoré sa odohráva na Slovensku. A možno aj súčasná kauza Očistec a ďalšie prípady, ktoré v posledných rokoch tak pohoršujú verejnosť, tak sa v nich dozvedáme o rôznych prípadoch a prepojeniach.“

Výrazným motívom sú aj informačno-technické prostriedky a limity odpočúvania. V jednej zo scén sa policajti zaoberajú tým, že bez dostatočných kapacít na odpočúvanie sa pri vyšetrovaní drogovej kriminality nezaobídu. Zároveň sa však otvára otázka, čo robiť, keď technické možnosti nestačia a vyšetrovatelia sa musia viac spoliehať na policajných informátorov. Práve tí zohrávajú v Šloserových knihách dôležitú úlohu. Pohybujú sa na hranici dvoch svetov a prinášajú informácie, ku ktorým by sa polícia inak nemusela dostať. Ich práca však prináša aj riziko – nikdy totiž nemožno úplne zabudnúť, z akého prostredia pochádzajú.

Autor zároveň ukazuje kriminálne prostredie bez romantizovania. Mafiánsky boss nepôsobí ako filmový gangster, ale ako človek, ktorý ovláda svoje okolie, trestá neposlušnosť a zároveň dokáže pôsobiť ako rešpektovaný podnikateľ. Do príbehu vstupuje aj organizovaná kriminalita spojená s drogami či vykrádaním bankomatov. Aj tieto epizódy rozširujú obraz sveta, v ktorom sa pohybujú Šloserovi vyšetrovatelia.

Paragraf 144 tak nie je iba ďalšou otázkou „kto zabil?“. Peter Šloser sa opäť pýta aj na to, čo sa stane, keď sa zločin stretne s mocou, peniazmi a ľuďmi, ktorí majú možnosť ovplyvňovať samotné vyšetrovanie. A možno práve preto je deviaty prípad série Páchateľ neznámy zaujímavý aj pre čitateľa, ktorý od detektívky očakáva viac než iba odhalenie vraha.

Milan Buno, knižný publicista