Island ako ho nepoznáte. Všetko o tomto nádhernom ostrove

Vďaka tejto knihe, doplnenej nádhernými fotografiami, zistíte, prečo je Island jednou z najšťastnejších krajín na svete.

„V tejto knihe sa pokúsime opísať Island živo, so všetkými jeho úžasnými vlastnosťami,“ tvrdia autori knihy. „Prechádzajúc dych vyrážajúcou krajinou, maličkými pobrežnými dedinkami a ruchom Reykjavíku preskúmame obľúbené jedlá Islanďanov, naše všedné dni, naše sviatky a kľúčové míľniky našich životov. Oslávime islandských športovcov, maliarov, spisovateľov a hudobníkov, ako aj postavenie Islandu ako lídra na poli udržateľnosti, obnoviteľnej energie a rovnosti pohlaví.“

Neuveriteľná a nevyspytateľná príroda, sloboda islandského detstva, príslušnosť k úprimne súdržnej spoločnosti, ktorá zároveň ponúka priestor na rozvoj každému jedincovi. Islandská schopnosť nebrať sa príliš vážne a ich stoicky optimistický prístup k životu, ktorý im pomohol prežiť storočia biedy, zlého počasia a prírodných katastrof. Toto všetko sú unikátne prednosti, ktoré Islanďanov robia takými, akí sú. Toto znamená žiť po islandsky.

Island je veľmi príťažlivý aj pre filmovú produkciu. Za posledných dvadsať rokov majú Islanďania čoraz viac možností pracovať vo filmovom priemysle. Točili sa tu napríklad bondovky Vyhliadka na smrť a Dnes neumieraj, Lara Croft: Tomb Raider, Tajný život Waltera Mittyho, Nevedomí, Noe, Interstellar, Transformers: Zánik a Star Wars: Sila sa prebúdza, ako aj televízny seriál Hra o tróny.

Knihy v DNA Islanďanov

Čítanie a rozprávanie príbehov je jednoducho súčasťou islandskej DNA. Podľa posledných štúdií priemerný Islanďan dnes prečíta 2,3 knihy mesačne a hovorí sa, že jeden z desiatich Islanďanov napíše počas svojho života knihu. Čítanie kníh je v podstate národný šport. Jednou z najpopulárnejších televíznych show je Kiljan, venuje sa literatúre. Prináša recenzie nedávno vydaných kníh, rozhovory s autormi a ponára sa do islandského literárneho dedičstva. Reykjavík bol v roku 2011 vyhlásený organizáciou UNESCO za mesto literatúry.

Pritom zároveň platí, že naratívna literatúra na Islande mnoho storočí v podstate neexistovala. Možno to zavinila extrémna chudoba, písali sa len verše a poézia. V roku 1955 získal Nobelovu cenu za literatúru spisovateľ Halldór Laxness a stal sa národným hrdinom, ktorý len utvrdil Islanďanov v ich presvedčení o kvalite vlastnej literatúry. Uvedomili si, že hoci sa len pred jedenástimi rokmi osamostatnili od Dánska, ságy nemusia zostať ich jediným vkladom do svetovej literatúry.

Halldór bol mimoriadne plodný autor, ktorý s veľkým porozumením opisoval povahu Islanďanov, napríklad v románe Nezávislí ľudia (Sjálfstætt fólk).

Hoci Island patrí k najbezpečnejším krajinám sveta, v poslednom období si získala medzinárodné renomé islandská krimi. V tomto žánri vynikajú Arnaldur Indriðason (Tieňový vrah, temné zákutia, Vina...), Yrsa Sigurðardóttir (Ľad v žilách, Katarzia, Poprava, DNA) a Ragnar Jónasson (Hmla alebo Snežná slepota).
K ďalším oceňovaným autorom súčasnej beletrie, ktorí sa presadili aj medzinárodne, patria Jón Kalman Stefánsson (v slovenčine vyšli knihy Príbeh o Áste, či Sága z Keflavíku), Auður Ava Ólafsdóttir, Gerður Kristný, Hallgrímur Helgason, Sigríður Hagalín Björnsdóttir, Andri Snær Magnason a Sjón.

Toto je Island vyšiel v sérii vydavateľstva Ikar Toto je..., kde pred dvomi rokmi vyšlo Toto je Japonsko a vlani Toto je Kórea.

Milan Buno, knižný publicista