Hviezdoslavova klasika, ktorá neustále prekvapuje. Hájnikova žena zaujme aj dnes

Hviezdoslav – básnik, ktorý siahal po hviezdach

Pavol Országh Hviezdoslav patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej literatúry a jeho meno sa spája s vysokým umeleckým zámerom, bohatosťou jazyka a silnými morálnymi témami. Svoj pseudonym si zvolil symbolicky – podľa hviezd, čo už samo naznačuje ambíciu tvoriť diela, ktoré presiahnu čas.

Hájnikova žena je jedným z tých diel, v ktorých naplno využil svoju schopnosť spájať lyriku, epiku, drámu i filozofický presah. Napísal ju v roku 1886 a prvýkrát vydal o tri roky neskôr. Stala sa jednou z najčítanejších slovenských básnických skladieb.

Rozpráva príbeh obyčajných, no nesmierne morálnych ľudí žijúcich v prostredí oravskej prírody. V centre stoja Michal Čajka, čestný a pracovitý hájnik, ktorému záleží na pravde a poriadku. Hanka, jeho oddaná manželka, nežná, no zároveň silná žena. Artuš Villáni ako zemiansky syn, reprezentant privilegovanej vrstvy, ktorý svojím správaním spôsobí tragické vyhrotenie príbehu.

Na pozadí krásnych lesov a hôr sa odohráva dráma plná napätia, ľudských charakterov a morálnych dilem. Hviezdoslav dokáže s neobyčajnou presnosťou vystavať atmosféru, či už ide o pokojné scény v prírode, alebo zničujúce napätie pri Hankinom osudnom strete s Artušom.

Hoci poznáme jadro príbehu už z hodín literatúry, až v dospelosti dokážeme oceniť jeho hĺbku a filozofické vrstvy. Nie je to len o konflikte Michala s Artušom - je to o zápase človeka so svetom, ktorý ho skúša zvonku aj zvnútra.

Klasika v novej podobe

Nové vydanie Hájnikovej ženy prináša niekoľko výrazných pridaných hodnôt.

Ilustrácie Zsolta Lukácsa. Pôsobivé, atmosférické výjavy, ktoré pomáhajú textu dýchať a vizuálne približujú prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. Nie sú to len dekorácie, je to interpretácia, ktorá podporuje citovosť Hviezdoslavovej poézie.

Sprievodné slovo Danky Podrackej. Skúsená poetka a literárna vedkyňa ponúka citlivý úvod aj kontext, ktorý čitateľovi objasňuje historické pozadie, jazykové vrstvy aj to, prečo je dielo stále aktuálne.

Hájnikova žena je dôkazom, že veľké príbehy nestarnú. Iba čakajú na chvíľu, kedy ich niekto znovu otvorí.