Hriešna a sexi. Dievča pre vás

Presne taká je aj štvordielna séria erotických príbehov Dievča z kalendára. Zrýchli vám pulz každý mesiac v roku! Teraz nájdete v knižke ďalšie tri mesiace – apríl, máj a jún.

Mia Saundersová pokračuje vo svojej ceste za získaním peňazí aj za dobrodružstvom. Jej otec ešte vždy leží v kóme a musí splácať jeho obrovský dlh. Pracuje ako dobre platená spoločníčka v eskortnej spoločnosti svojej tety Millie. Čas plynie a Mia sa stretáva s novými mužmi, s ktorými vždy strávi jeden mesiac.

Apríl prežije so známym bejzbalistom Masonom Murphym a spriatelí sa aj s jeho pravou rukou Rachel.
V máji sa vyberie na Havaj a spoločnosť jej robí neodolateľný domorodec Tai Niko.
V júni odchádza do Washingtonu, kde sa stane spoločníčkou bohatého a vplyvného podnikateľa Warrena Shipleyho, ale nie je jej ľahostajný ani jeho syn, senátor Aaron Shipley.

Stále však nezabúda na Wesa, muža, s ktorým strávila prvý mesiac a ktorého si nevie vyhnať z hlavy.
Ani život krásnej spoločníčky, zahŕňanej peniazmi a pozornosťou, však nie je vždy ľahký. Muži vedia byť nevyspytateľní a Mia musí vedieť vykľučkovať z každej situácie.

Vypočujte si AUDIO úryvok z knihy. Číta Zuzana Jurigová-Kapráliková.

Pravidlá eskortnej služby:

1.         Vždy musíš vyzerať čo najlepšie.
2.         Stále sa usmievaj.
3.         Nehovor, keď netreba.
4.         Buď stále k dispozícii.
5.         Sex s klientom nie je súčasťou zmluvy.

Objednajte si novinku Dievča z kalendára 2.

Začítajte sa do knihy Dievča z kalendára 2:

Prvá kapitola
„Hej, zlatko.“ Tak zneli prvé slová z úst toho sexi muža. Zároveň po mne prešiel pohľadom a hneď ma rozpálil, ale nie v dobrom zmysle. Mason Murphy sa oprel o svoju limuzínu. Na očiach mal letecké okuliare, medenohnedé vlasy a úsmev, ktorý asi rozpúšťal srdcia všetkých jeho bejzbalových fanúšičiek. Našťastie, moje nie. V posledných mesiacoch som videla oveľa viac sexi mužov, takže na mňa neurobil až taký dojem.
Vystrela som ruku. Stisol pery, potlačil si okuliare na čelo a premeral si ma krásnymi zelenými očami. Boli tmavé ako smaragdy a rovnako krásne.
„Čo, bozk nebude?“
Prižmúrila som oči, naklonila hlavu a prekrížila si ruky. „Vážne? Si na to zvyknutý?“
Pohodil hlavou a odložil si okuliare. Nato zvesil kútik úst a znovu si ma celú prezrel. „Nádhera. Mám rád trochu vyzývavé dievčatá.“
Zatvorila som oči a niekoľkokrát žmurkla, akoby som bola ešte stále ospalá z tabletky proti nevoľnosti. V lietadle mi vždy bývalo zle. V tej chvíli mi však už bolo lepšie. „Si naozaj majstrovské dielo.“
Uškrnul sa. Mal výrazné lícne kosti, malú jamku na brade a iskrivý pohľad.
Podišiel bližšie ku mne a objal ma okolo krku. Potom ma pobozkal na sluchu. Vyrazilo mi to dych.
„Prestaneš ma objímať a pustíš ma? Nemáš spôsoby.“
Mason vystrčil dopredu jednu nohu a nahol sa ku mne ešte bližšie, aby zašepkal: „Vedel som, aká si, a som s tým spokojný. Neboj sa, užijeme si spolu kopec zábavy.“
Odtisla som mu hruď, aby som mu videla do tváre. „Pozrite, pán Murphy...“
„Pán Murphy,“ zopakoval posmešne. „To sa mi páči.“
Nadýchla som sa a zaťala zuby. Keby som si zahryzla do jazyka, asi by som si ho prehryzla na polovicu, tak veľmi ma rozčúlil.
„Kým ma prerušíš, chcem povedať len toľko, že o mne nemáš správnu mienku. Som eskortná spoločníčka. A tá robí len niektoré veci. Sprevádza mužov priateľským spôsobom.“
Znovu pristúpil bližšie, chytil ma za boky a pritisol k sebe. „Už sa neviem dočkať, aká budeš ku mne priateľská,“ šepol mi a obtrel sa o mňa panvou. Pocítila som na bruchu niečo tvrdé.
Vzdychla som. Dobre, odtisnem ho znova. „Vezmem si svoju batožinu.“
Pískol na šoféra. Áno, pískol ako na psa. Mohol rovno povedať: Poď sem, ty darebák. Prižmúrila som oči a uvoľnila sa z jeho zovretia.
„Neboj sa, zlatko, zvykneš si,“ znovu sa uškrnul. Len som prevrátila oči, otvorila dvere na limuzíne a nasadla. Napasoval svoje veľké telo ku mne. „Dáš si drink?“
Napaprčene som naňho zagánila. „Určite nie dopoludnia.“
Pokrčil plecami. „No a čo,“ žmurkol, vytiahol fľašu šampanského a vystrčil vlhký jazyk. Hneď som si to uvedomila a pocítila vlhko medzi nohami. Pokrútila som hlavou a prekrížila nohy. Bastard jeden, ale vyzeral veľmi dobre. Meral viac ako meter osemdesiat a mal telo modela z časopisu. Na ramenách mal svaly, ale nie až také výrazné, a ploché brucho. Strčil si fľašu medzi nohy a zručne ju otvoril. Neobjavila sa nijaká pena. Páčilo sa mi to.
„Zlatko, teraz si na rovinu vysvetlíme niekoľko vecí.“
Otvorila som oči a zdvihla obočie. Podal mi pohár šampanského, a hoci bolo len desať hodín ráno, vzala som si ho. Možno potlačí moju mrzutosť.
„Poslali ťa sem, aby si bola moja priateľka. To znamená, že tomu musia uveriť moje fanúšičky, perspektívni sponzori aj médiá. My dvaja musíme spolu vychádzať priateľsky a potrebujeme sa to naučiť veľmi rýchlo. Ako sa tak na teba pozerám...“ Znova si oblizol pery a prešiel po mne pohľadom. Zastavil sa rovno na prsiach. Prasa. „Ja určite s tebou vychutnám každú sekundu.“
Tento chlap bude pre mňa výzva. Je samoľúby a nesmierne sexi. Zabudla som na niečo? Ach, že je nesmierne sexi. Dráždivý a sexi.
Oprel sa a ukázal mi svoje telo v celej kráse. Vzápätí sa uškrnul a vypil šampanské na jeden hlt. Nechcela som sa dať zahanbiť, tak som aj ja vypila svoje. Zdvihol obočie a oči sa mu obdivne zaleskli.
„Ty budeš žena môjho srdca,“ vyhlásil trochu posmešne.
Nahla som sa, vzala fľašu a doliala si. Potom som kývla hlavou, či mám doliať aj jemu. Prikývol.
„Dobre, musíme si ujasniť niekoľko vecí.“
Zatváril sa, akoby sa chystal povedať nejaký vtip, ale prerušila som ho niekoľkými vyzývavými pohľadmi jeho smerom. Oprel sa a zdvihol bradu.
Vedela som, že to kolo som vyhrala. „Najali ma, aby som hrala tvoje dievča tento mesiac, ale nie som tvoja šľapka.“ Zdvihol obočie. „Sex s klientom je z mojej strany dobrovoľný a nie je súčasťou zmluvy. Mal si si ju prečítať, chlapče, lebo zistíš, ako vyzerá mesiac v celibáte.“
V šoku otvoril ústa. „Žartuješ, doriti?“
Pokrútila som hlavou. „Určite nie. Takže si zvykni, že budeš často používať svoju ruku. Ak budeš mať chuť zájsť za nejakou pobehlicou, nech sa páči, ale za tých stotisíc, ktoré si zaplatil, odo mňa sex nečakaj.“ Mason si prešiel rukou po vlasoch. „Okrem toho nebude dobre vyzerať, ak tvoji perspektívni sponzori uvidia, že si so svojou takzvanou snúbenicou nevydržal ani deň. A pamätaj na to, že poplatok za moje služby je nevratný.“
Oprela som sa, prekrížila nohy jednu cez druhú, odpila som si šampanského a pohrávala sa na jazyku s bublinkami. Zmysly som mala ešte viac nabudené.
Mason na mňa pozrel, na peknej tvári mal neidentifikovateľný výraz. „Čo je teda cieľom tvojej prítomnosti, zlatko?“ uškrnul sa a prešiel mi zrakom po nohách a hrudi. Napokon sa zastavil na tvári. Tie slová boli pekné, ale chýbala im srdečnosť.
„Po prvé, prestaneš ma volať zlatko.“
Vyskočil, skôr ako som stihla pokračovať. „Nemal by muž oslovovať svoje dievča nejakým milým slovom?“
Stisla som pery a zamyslela sa. Asi mal pravdu. „Možno, ale keď to tak hovoríš, neznie to presvedčivo.“
Mason zaklonil hlavu a rozosmial sa, až sa rozkývalo celé auto. Trochu to pozdvihlo náladu. Keby som ten smiech počula každý deň, možno by tento mesiac nebol taký suchý. Oblizol si pery a znovu som pocítila teplo medzi nohami. Dopekla, dievča, musíš trochu skrotiť svoje libido! S Wesom som sa milovala pred dvoma týždňami a bola som už roztúžená, ale nemala som nádej na úľavu. A teraz tento klient, ktorému som práve vysvetlila, že pri mne bude musieť celý mesiac dodržiavať celibát. Dokelu... nie.
„Vyzerá to dobre. Myslím, že ďalší krok by mal byť taký, aby sme sa jeden o druhom niečo dozvedeli. Povedz mi niečo o sebe.“
Chytil si rukou veľké koleno a pozrel von oknom. „Nemám ti veľmi čo rozprávať. Pochádzam z írskej rodiny, otec pracuje ako smetiar ešte aj teraz. Povedal som mu, že už nemusí pracovať až do smrti. Nechce však prestať, je príliš hrdý.“
„Asi je dobrý človek.“ Na rozdiel od môjho otca. Dobre, nie je to celkom pravda. Snažil sa, ale keď moja mama odišla, zišiel z cesty. Nebola som si celkom istá, ako sa otcovi podarilo stratiť lásku svojho života.
Mason sa usmial a ukázal rovné biele zuby. „Môj otec je najlepší na svete, ale je veľmi tvrdohlavý. Tvrdo pracuje a vždy pracoval, aby mne a bratom dal všetko.“
„Koľko bratov máš?“ opýtala som sa, lebo ma to zaujalo.
Ukázal tri prsty a odpil si šampanského. „Všetci sú šialení darebáci, ale mám ich rád,“ odvetil s bostonským prízvukom. Znelo to sexi. Dopekla, bude ťažké držať sa od neho ďalej, ak bude ku mne milý.
Prižmúril zelené oči, ktoré mu trochu potemneli. „Budú žiarliť, aký mám úlovok.“ Pokrútila som hlavou a zhlboka sa nadýchla.
„Dobre, sú starší alebo mladší?“
„Všetci sú mladší. Brayden má dvadsaťjeden, Conner devätnásť a najmladší Shaun sedemnásť. Ešte je na strednej škole.“
Nahla som sa dopredu a položila prázdny pohár do držiaka. „Teda štyria chalani. Fúha.“
Mason prikývol. „Hej, Brayden robí barmana a chodí popritom aj do školy. Na strednej nabúchal jednu pipku.“ Prikrčila som sa. „Tá suka mu nechala decko a zmizla.“ Otvorila som ústa. Ako môže žena opustiť svoje dieťa, svoju krv? Naša mama urobila to isté. Zakaždým mi zovrela krv, keď som počula, že sa to stalo inému dieťaťu. „Takže Bray žije s otcom a so svojou dcérou Eleanor.“
Eleanor. „Staromódne meno,“ prehodila som.
Usmial sa a zamyslene sa zahľadel von oknom. „Áno, po našej mame.“
„Tvoji rodičia sú rozvedení?“
Pokrútil hlavou. „Nie, mama pred desiatimi rokmi zomrela. Mala rakovinu prsníka. Už dlho sme len sami chlapi.“
Nahla som sa dopredu a položila mu ruku na koleno. „Prepáč, nemala som sa vypytovať.“
Letmo mávol rukou. „Bolo to dávno. Je to jedno. Connor chodí na Bostonskú univerzitu a Shaun... správa sa ako ostatní tínedžeri. Loví.“
Zastonala som.
„Čo je?“
„Nič.“ Spomenula som si, aké to bolo, keď som nebola dospelá a aj nás lovili takíto pubertiaci. „Akých sponzorov máš?“

Prišli sme pred jeho dom. Prekvapilo ma, že tam stojí príjemná, akoby opustená blondínka. Ani ja nie som najnižšia, ale ona bola vysoká ako modelka. Vyzerala úplne ako Barbie, mala zlatisté blond vlasy zviazané do chvosta, žiarivo modré oči a dokonalé ružové pery. Na sebe mala kostým, čo jej dokonale sadol. Vyžarovali z nej peniaze a profesionalita, ale na Masona pozerala inak.
„Pán Murphy,“ zdvihla prst, keď popri nej vchádzal do budovy. Našpúlila pery, lebo si ju ani nevšimol.
Zastala som na schodoch pri nej. Konečne sa prestala sústrediť na Masonov zadok a pozrela sa na mňa. Uškrnula som sa. „Hej, chlapče, táto pekná blondínka čaká na trochu tvojej pozornosti,“ zavolala som za Masonom, ale hľadela som na ňu. „A zabudol si na moju batožinu.“ Pokrútila som hlavou a šomrala si ďalej popod nos.
„Prepáčte,“ obrátila sa ku mne.
Vystrela som k nej ruku. „Som Mia Saundersová, Masonova priateľka.“
Blondína zatvorila oči a nadýchla sa, akoby sa potrebovala upokojiť. „Viem, kto ste, Mia, ja som mu navrhla, aby si vás najal. Som Rachel Dentonová, jeho poradkyňa v oblasti verejných vzťahov. Zvyčajne s ním pracuje jeho publicistka, ale aj ja som ponúkla pomoc.“ Zahryzla si do pery a odvrátila sa.
„Dobre, čiže sa asi budeme stretávať, ako predpokladám. A môžeme si tykať.“ Usmiala som sa, keď sa Mason objavil vo dverách.
„Kde trčíš?“ V očiach mal smiech, ale jeho slová ma zamrzeli. Prevrátila som oči a chytila Rachel za plece.
Zdalo sa, že Mason si ju všimol až teraz. Dvakrát si ju premeral od hlavy po päty. „Rachel, čo tu robíš? Myslel som, že tú prácu vzala Val.“
Pokrútila hlavou a začervenala sa. Zaujímavé. „Nie, Val má veľa práce so sponzormi a s tvojimi interview. Ponúkla som sa ja,“ dodala a on si ju ďalej obzeral.
„Nemôžem povedať, že mi bude Val chýbať,“ dodal, ale neznelo to ponižujúco. Rovnako zaujímavé. Rachel sa zachichotala. Áno, zachichotala. Díval sa na ňu a oči mu zmäkli. Otvoril doširoka dvere, aby sme mohli obe vojsť.
„A čo batožina?“ kývla som hlavou k autu.
„Aha, správne.“ Zastal, ešte raz pozrel na Rachel, zišiel k autu a zaklopal na zle zatvorené dvere. „Prišiel som po batožinu.“
Hľadela som na sebavedomého muža, ktorého obletujú ženy. Vedľa mňa stála jeho pravá ruka, ktorá oňho očividne mala záujem. Rachel očerveneli líca a stále si hrýzla spodnú peru.
„Si doňho?“ opýtala som sa potichu.
Nerozhodne prikývla a zrazu vytreštila oči. „Nie! Čože? Hm, nemáš správny dojem. S pánom Murphym máme čisto profesionálny vzťah.“ Prekrížila si ruky na hrudi a stisla pery.
Odfrkla som, aby som zamaskovala smiech, a vošla som do domu. „Ako chceš.“ Neskôr sa o tom niečo dozviem, dopekla. Nebudem sa tu ponevierať celý mesiac a ani nikde inde bez toho, aby som si neužila aspoň trochu zábavy.
Mason hodil moju batožinu do haly a odviedol ma do obývačky. Bola dlhá, podlhovastá, klasická ako väčšina v Bostone. Niektoré miestnosti boli zvyčajne ešte na vyššom poschodí a niektoré na nižšom. Už som sa tešila na prehliadku domu.
V strede obývačky stála čierna kožená sedacia súprava. Oproti bola na stene pripevnená obrovská televízna obrazovka. Kde-tu sa povaľovali bejzbalové trofeje, napríklad na kozubovej rímse. Každá však bola za sklom alebo v ochrannom plastovom obale. Asi si ich vážil. Možno má Mason Murphy dve tváre. Ak s ním musím stráviť mesiac a pretvarovať sa, že som jeho priateľka, potrebujem to čo najskôr zistiť.
„Čo ťa sem privádza, Rach?“ opýtal sa a obrátil sa k nej, hoci ani nemusel. Rach, tak skrátil jej meno. Ľudia často skracovali meno niekoho iného, znelo to familiárne a trochu intímne.
Prekrížila si nohy a sukňa sa jej posunula vyššie. Mason si to všimol a pozrel sa na kúsok odhalenej pokožky. Zachichotala som sa, ale ani jeden z nich ma nepočul alebo si nevšímal skutočnosť, že aj ja som v miestnosti.
„Iba som sa chcela uistiť, že ste obaja oboznámení so zajtrajškom. Bude to vaše prvé vystúpenie na verejnosti ako...“ odkašľala si a prehodila si dlhé blond vlasy za ucho. Mason sa jej znovu zahľadel na vlasy, akoby sa ich chcel dotknúť a napraviť ich, akoby jej chcel poláskať pokožku. Namiesto toho zaryl nechty do vlastného stehna. „Ako pár,“ dokončila. „Musí to vyzerať reálne. Vonku sa musíte držať za ruky, občas sa dotýkať, usmievať sa na seba...“ znova si odkašľala a žmurkla, akoby to chcela čo najskôr mať za sebou. „Musíte sa občas pobozkať. Máte s tým nejaký problém, slečna Saundersová?“ opýtala sa.
Vytreštila som na ňu oči. „Ty s tým máš problém?“ opýtala som sa. Bože, mala som dosť, keď som tých dvoch sledovala. Bolo mi všetko jasné, hoci som ich videla len desať minút. Túžia po sebe. Čo im v tom však bráni, preboha?
Rachel prudko zaklonila hlavu, ako keby jej niekto jednu vrazil. „Prepáč,“ zovrela si hruď. „Prečo by som s tým mala mať problém?“
„Myslíš to vážne?“ pohodila som hlavou.
„Mia sa asi chce opýtať, či naše objavenie sa na verejnosti nespôsobí problém so sponzormi alebo s agentúrou.“
Nie, to som sa vôbec nechcela opýtať. Na akej planéte som pristála, keď som vystúpila z lietadla? Sú títo dvaja naozaj skutoční? Vzdychla som a rozhodla sa, že budem pokračovať, kým nevymyslím niečo lepšie. „Hej, presne to som mala na mysli.“
Rachel vykrútila pery a z pliec akoby jej spadlo všetko napätie. Akoby som sledovala raňajšiu nádheru prechádzajúcu do večera. Pomaly sa uvoľňujúcu, obracajúcu lupienky smerom dnu, až kým ju znova neprebudí ranné slnko. Ja som v tomto prípade bola len zvedavá spoločníčka z Vegas takmer bez zábran. „Tím na tom pracoval celé hodiny a všetko naplánoval. Chápeme, že je to nekonvenčný prístup, ale pán Murphy sa zatiaľ na verejnosti nepredstavil s nijakou ženou. Okrem iných vecí bude musieť zmeniť frekvenciu ruvačiek v baroch, vzdať sa nadmerného pitia alkoholu, dokonca si odpustiť občasnú cigaretku. Tím verí, že horde fanúšičiek, ktorá ho prenasleduje poslednú sezónu, nepomôže, ak ho zakaždým uvidí s inou ženou. Takže ho budú vidieť stále s tou istou, a to je prvý krok.“
Konečne som si vymenila pohľad s Masonom. Lakte mal položené na kolenách a hlavu zvesenú v dlaniach. Tváril sa ako porazený človek, tak som ho dovtedy nevidela. Vstala som, sadla si vedľa neho a položila mu ruky na chrbát. Poškrabkala som ho po ňom. Obrátil sa ku mne. „Bože, pohnojil som to.“
„Všetci sme zlyhali. Aspoňže si najal Rachel a tvoj publicista si pomyslí, že to všetko dokážeš zvrátiť,“ povedala som pokojne a ďalej mu hladkala chrbát, až kým konečne nezdvihol hlavu. Narovnal plecia, potlačil ich dozadu a vystrčil hruď.
„Dobre, takže chceš, aby som ti to predviedol?“ opýtal sa Rachel a tá prikývla.
„Máš to mať.“ Obrátil sa ku mne a prebodol ma pohľadom. „Urobíme to.“ Zrazu som na sluchách pocítila jeho dlane a na perách jeho ústa. Nadýchla som sa a náhodou ich otvorila. Chápal to ako pozvanie. Nemyslela som to tak, ale na jazyku mal stále chuť šampanského a ja som mala pocit, že ma nikto nepobozkal už celú večnosť. V skutočnosti prešli len dva týždne. Okrem toho sa z jeho tela šírila vôňa známej kolínskej a ja som bola hotová. Stratená v jeho bozku. Pohrával sa so mnou jazykom. Opätovala som mu hru, nahla som sa dopredu, chytila ho za košeľu a držala ho na mieste. Ba skôr som ho ťahala k sebe. Túžila som po ďalších bozkoch. Dokelu, nebolo to súčasťou môjho plánu.
Konečne sa odtiahol. Obaja sme dychčali a lapali dych.
„Aké to bolo?“ Mason sa obrátil tam, kde sedela Rachel. Tá však bola preč. Počula som len klopkanie jej podpätkov po chodbe. „Rachel!“ zavolal za ňou.
„Uvidíme sa zajtra. Dobrá práca!“ zvolala z chodby a o dve sekundy nato sa zabuchli dvere.
Mason sa hodil na pohovku. „Doriti.“
Pokrútila som hlavou a oprela sa. „Nič sa predsa nestalo.“ Zachichotal sa. „Čo to malo znamenať?“
„Bozkávala si ma ako vášnivá spoločníčka.“ V očiach mu svietila túžba, ale vedela som, že je to len mechanická reakcia jeho tela.
 „Tu ide o to, že tebe sa páči Rachel,“ šplechla som mu na rovinu.
Stisol pery a zatvoril oči. „Pravdaže sa mi páči. Je pekná a milá. Dobre jej platím. Všetci sme šťastní. Nie je to tak?“
„To som nechcela povedať a ty to dobre vieš.“
„Pozri, nepoznám ťa, ale som hladný a chcem si oddýchnuť. Batožinu máš v hale, Rachel a Val ti niečo nakúpili. Je to súčasť zmluvy. Dáme si pizzu?“
Mason rýchlo vstal a pobral sa preč, ale potom si to asi rozmyslel. Obrátil sa a vystrel ruku. „Ďakujem, že si vzala tú prácu,“ povedal a pritiahol ma k sebe. „Tvoja izba je prvá vpravo, ak sa so mnou nechceš deliť o moju.“ Zdvihol obočie a zavlnil bokmi. Rýchlo som vydýchla a pokrútila hlavou. Len čo som vykročila, prudko ma plesol po zadku.
„Máš super zadok, Mia.“
Zastala som a založila si ruku v bok. „Ak chceš mať tú ruku aj naďalej, radšej sa mi nedotýkaj zadku.“
Cúvol a zdvihol obe ruky. „Dobre, dobre, len som si chcel niečo vyskúšať pred zajtrajškom. Neublíži ti to, chápeš?“
„Ušetri ma toho. Ešte ma budeš potrebovať.“ Pobrala som sa ku schodom s domnienkou, že to bolo posledné slovo. Na vrchole schodiska som však začula jeho odpoveď.
„Zlatko, vieš o tom, že vždy mám v pláne vyhrať?“
Bože.

Milan Buno, 6.4.2017