Úvodná stránka › Aktuality › Herecké i súkromné príbehy obľúbeného herca....

Herecké i súkromné príbehy obľúbeného herca. Jednoducho Ferko

Vlado Müller nerád prehrával aj tam, kde vôbec nešlo o preteky. Po predstavení Sviatosť najsvätejšia som bol v našej spoločnej šatni zakaždým oblečený ako prvý, pripravený na odchod. Škrelo ho to natoľko, že po odohraní ďalšieho predstavenia som nedokázal strčiť nohu do nohavíc. Jedna strana bola zašitá. Odvtedy som chodil do divadla zásadne s nožničkami v taške, no on sa vynašiel a schoval mi topánku, len aby sa do ulíc vychystal ako prvý.

Ferko Kovár. Skvelý slovenský herec – divadelný, filmový, televízny aj dabingový. Výborný recitátor a obľúbený pedagóg. Práve o ňom vyšla kniha Jednoducho Ferko, ktorú s ním napísala skúsená novinárka Silvia Lispuchová.

Písal sa rok 1955 a v bratislavskom Večerníku vyšiel článok s titulkom Usmievavý Ferko Kovár zabáva svojich spolužiakov. Malý štvrták si do školy v prírode v našich veľhorách pribalil maňuškové divadlo s úmyslom pobaviť spolužiakov. Divadlo hral aj svojim kamarátom usadeným na dvore za domom na Tabakovej ulici v Starom Meste, kde vyrastal.

Z neba padali plagátiky s textom „Proletári všetkých krajín spojte sa“, ktoré na Bratislavu zhadzovalo lietadlo, a malý chlapec predvádzal predstavenie, ktoré si sám vymyslel. Keď na Firšnáli, ako po starom volali Gottwaldovo námestie, dnes Námestie slobody, púšťali šarkany, ten jeho sa odtrhol, vyletel do výšky a padol priamo na Novú scénu.

Prešlo pár rokov a on v nej začal hrať. Na doskách, ktoré preňho znamenajú celý svet, stojí dodnes. Vraví, že keď človek starne, oveľa častejšie sa ponára hlbšie a hlbšie do pivnice svojej pamäti a stále sa prekvapuje, čo všetko v nej skladuje. Desiatky pôvabných historiek, ktoré zaplnili túto knihu, aby potešili našu ustráchanú dušu.

Čo hovorí Ferko Kovár o svojej knihe?

„Kniha Jednoducho Ferko je v podstate schádzaním po schodoch. Krok za krokom sa posúvate nižšie, predierate sa stupeň za stupňom až k najhlbším spomienkam, do pivnice svojej pamäti, a nestačíte sa čudovať, čo všetko, aké prekvapivé, zásadné, ale aj zdanlivo nepodstatné detaily, občas dokonca haraburdy, v nej uchovávate. Ako správny starožitník sa ich len ťažko vzdávate, v prípade spomienok to ani nejde. Majú pre vás nevyčísliteľnú hodnotu,“ tvrdí František Kovár.

Silvia Lispuchová má na svojom konte deväť knižných titulov. Je autorkou a spoluautorkou kníh Ešte, Kamila, A just nie!, Spomienky ortopéda, Top 37 žien Slovenska, Zápisky z teplého domu, Hádam ma nezabijú, Ako sa stať celebritou a Posledný bohém. Pracuje ako redaktorka, žije v Bratislave.