Hercule Poirot rieši bizarný prípad. Smrť pri bazéne

Keď sa slávny detektív Hercule Poirot dostaví do vidieckeho sídla Dolina, kam ho pozvala výstredná lady Angkatellová na nedeľný obed, namiesto srdečného prijatia ho čaká šokujúci výjav. Na zemi pri bazéne leží postrelený muž a umiera, jeho krv steká do vody. Nad ním stojí žena s revolverom v ruke. V zmätku, ktorý vzápätí vypukne, skončí vražedná zbraň na dne bazéna. Poirot sa ihneď ujíma vyšetrovania tohto bizarného prípadu a postupne si čoraz väčšmi uvedomuje, že navonok vážená rodina ukrýva pred vonkajším svetom celú spleť tajomstiev a že podozrivý je vlastne každý...

Smrť pri bazéne vyšla v roku 1946 a treba povedať, že Poirot v nej hrá menšiu rolu ako v iných príbehoch. „Podivuhodná, dojímavá kniha; hlboké vody so silnými spodnými prúdmi,“ povedal o knihe slávny spisovateľ Michel Houllebecq.

Vo vlastnom životopise Agatha Christie píše: „Smrť pri bazéne bol skôr román ako detektívny príbeh. Bola to kniha, o ktorej som si myslela, že som ju pokazila tým, že som do nej vložila Poirota. Zvykla som si mať v príbehoch Poirota a tak sa prirodzene dostal aj do tejto. Ale vôbec sa do nej nehodil. Svoju úlohu splnil dobre, ale o čo lepšia mohla byť bez neho.“

Aj preto keď vznikla podľa knihy divadelná hra, Hercule Poirot z nej vypadol. Napriek tomu ide o vynikajúce čítanie, v ktorom Agatha Christie dokázala svoje kvality.

Z ničoho nič ho ovládol pocit, že mu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo. Ako dlho tu už sedí? Polhodinu? Hodinu?
Niekto ho pozoruje. Niekto…
A to cvaknutie — áno, to bolo…
Prudko sa obrátil, zvyknutý rýchlo reagovať. Nebol však dosť rýchly. Oči sa mu prekvapene rozšírili, no už nemal čas na nič.
Zaznel výstrel a on spadol, nemotorne sa zvalil vedľa bazéna. Na ľavej strane hrude sa mu pomaly rozširovala tmavá škvrna, červená tekutina stekala na betón a odtiaľ kvapkala do modrej vody.

Milan Buno, knižný publicista