Velikán americkej literatúry (21.7.2009)

Novela Starec a more je príbeh kubánskeho rybára Santiaga a jeho boja o obživu s neúprosným morom je o

osude človeka, ktorý sa nikdy nevzdáva. Starému kubánskemu rybárovi sa po dlhšom čase podarí uloviť veľkú rybu, ktorú mu však cestou späť zožerú žraloky a domov za loďou ťahá len jej ohlodanú kostru. Kúzelné dielo, za ktoré získal Hemingway Nobelovu cenu (1954), je jeho poslednou významnou prácou.

Hemingway sa preslávil úsporným štýlom písania. „Ani vata, ani prídavné mená, ani príslovky. Nič len krv a kosti a svaly,“ povedal raz na margo svojej tvorby. „Spisovateľ by mal písať to, čo musí a nehovoriť o tom,“ dodal, keď sa ho vypytovali na jeho knihy, ale on o nich príliš hovoriť nechcel. Celá jeho tvorba sa točí okolo lásky, odvahy, boja človeka s okolitým svetom, okolo smrti a života. „Pach smrti musí človek poznať, aby aj počas smrti smrť nenávidel a obdivoval krásy života.“ Hemingwaya fascinovali hraničné situácie, v ktorým musí človek preukázať odvahu a česť tvárou v tvár smrti. Jeho poviedky nestoja na vyšperkovanej pointe či deji, skôr na podtexte a niekedy sa hovorí o hemingwayovej „teórii ľadovca“. Čiže to hlavné je skryté pod hladinou...

Zaujímavé je, že až po vydaní knižky Starec a more začali považovať Ernesta Hemingwaya, dlhoročného novinára a autora viacerých poviedok a románov, za najväčšiu postavu americkej literatúry v prvej polovici 20. storočia. Nobelovu cenu si nebol prevziať. Iba skonštatoval, že ešte žiaden autor, ktorý dostal toto ocenenie, už nenapísal nič, čo by sa dalo čítať... Mal pravdu. Na tomto vrchole slávy sa Hemingwayova tvorba končí. Knihu venoval svojim kamarátom a starým rybárom, živým i mŕtvym v Cojímare, ktorý považoval za svoj druhý domov.

Ernest Hemingway sa narodil ako syn lekára, v rodine, ktorá žila v slušných pomeroch. Ako novinár veľa cestoval po Európe a Blízkom východe, odkiaľ písal reportáže z bojov. Začínal ako osemnásťročný pre Kansas City Star, o 6 mesiacov v roku 1918 vstúpil do armády. V Európe pôsobil v americkej jednotke na fronte vo Francúzsku, kde sa nejaký čas zdržal v Paríži, neskôr slúžil ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža na talianskom fronte. Od roku 1920 písal pre Toronto Star Weekly.

Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia písal články na obranu nezamestnaných veteránov vojny, po vypuknutí občianskej vojny v Španielsku tam nakrútil dva filmy o vojne. Počas pobytu v Paríži sa stal členom skupiny intelektuálov, ktorú americká spisovateľka Gertrúda Steinová nazvala stratenou generáciou. Práve v Paríži v roku 1923 vyšla jeho prvotina Tri poviedky a desať básní. Po vyjdení ďalšej zbierky drobných próz V našom čase sa rozhodol vzdať sa svojho zamestnania novinára a presedlal na písanie.

Tituly Zbohom zbraniam - príbeh lásky zraneného amerického vojaka a mladej anglickej ošetrovateľky - ako aj Komu zvonia do hrobu z obdobia španielskej občianskej vojny, patria medzi jeho najlepšie romány. Od roku 1940 žil Ernest Hemingway na Kube v beznádejnom zápase so starobou, až ho 2. júla 1961 v Ketchume depresia pravdepodobne dohnala k samovražde, hoci jeho rodina samovraždu popiera.

Z pozostalosti, ktorá obsahovala najmä staršie rukopisy, vyšli ešte dve knihy: Pohyblivý sviatok a Ostrovy v prúde. Dobrodružstvo, láska, vzbura, cestovanie a ženy boli základom jeho života . Bol štyrikrát ženatý a ženy pre jeho tvorivosť veľa znamenali.

Zdroj: ČTK, Slovenský rozhlas, TASR
Foto: wordpress.com, vintageculture.net, igougo.com