K Piškovi letí gunár (31.8.2010)

Ako povedal kedysi Jan Werich, „humor je boj s ľudskou hlúposťou, v ktorom síce nemôžeme vyhrať, no aj napriek tomu v ňom nesmieme nikdy prestať". A hoci odovzdávanie operených ocenení nebolo gala – sedelo sa na plastových stoličkách s nohami v tráve – o zábavu nebola núdza. Moderátorovi Milanovi Markovičovi síce prekážala neodbytná mucha, ktorú neustále odháňali od mikrofónu, no zaťal zuby a vydržal. „Len sa mi nepozdáva, načo je tu vlastne prítomná ochranka,“ posťažoval si Markovič. Upokojil sa až potom, čo mu riaditeľ festivalu Ján Fakla prisľúbil, že gagy ešte predsa len nejaké muchy majú, ale postupne ich vychytajú.

Piškova Hačava je príbehom z obdobia „začiatku konca“ totalitných režimov vo východnej Európe. Sledujeme v ňom osudy skupiny vojakov, ktorí dva roky strážili tzv. Železnú oponu. Zlatého gunára za najlepšie literárne dielo dostal aj preto, že je príbeh popretkávaný drsným vojenským humorom, nezmyselným fanatizmom, zradou a podlosťou, ale aj veľkými ľudskými citmi a túžbami.

S oceňovaním najlepších humoristov začala Akadémia humoru Slovenska (najskôr ako národná inštitúcia) na Kremnických gagoch 2004. Štylizovaný gunár, ktorého naskicovala výtvarníčka Ingrid Ondrejíčková-Soboslayová zo Žiaru nad Hronom, bol predlohou aj pre hlavnú cenu súťaže Zlatý gunár. Sošku samotnú vyrobil spoluzakladateľ festivalu a umelecký kováč Roman Vykysalý z Kremnice. Medzinárodná cena Zlatý gunár je soška na žulovom podstavci z čiernej tepanej, resp. mierne patinovanej ocele, z gágora jej visí medený drôtik, na ktorom je zavesené zlaté zrnko.