Úvodná stránka › Aktuality › Gén nesmrteľnosti

Gén nesmrteľnosti

Henrietta Lacksová mala rakovinový nádor. To nie je nič neobvyklé. No bez jej vedomia jej odobrali bunky, ktoré lekári nakultivovali a vytvorili tak nesmrteľnú bunkovú kultúru. Tá sa pod názvom HeLa využíva v medicínskom výskume dodnes. Henriettine bunky sa predávajú a kupujú po miliardách, ona však zostáva takmer neznáma a jej rodina nemá na zdravotné poistenie. Toto je príbeh Nesmrteľnej Henrietty Lacksovej.

Bestseller Nesmrteľná Henrietta Lacksová (na fotografii autorka Rebecca Sklootová) rozpráva strhujúci príbeh o chudobnej černošskej pestovateľke tabaku. V roku 1951 jej bez informovania, čo vlastne robia, odobrali bunky, ktoré sa stali jedným z najdôležitejších nástrojov v medicíne. Pomohli napríklad pri vývoji vakcíny proti detskej obrne. Dostali sa aj do vesmíru, kde pomohli vyriešiť otázky, či ľudské tkanivo prežije stav beztiaže.

Bunky HeLa pomohli aj pri výskume rakoviny, AIDS, následkov zranení a jedov, pri génovom mapovaní a mnohých ďalších vedeckých projektoch. HeLa bunky sa používajú pri testovaní mnohých kozmetických produktov.

Na prvý pohľad záslužný čin a obeť, ktorá si zaslúži uznanie. Ale je to naozaj tak? Henrietta Lacksová bola zneužitá, nevedela o tom, že jej odoberajú bunky, ktoré sa potom predávali v miliardách...a ona zostala chudobnou ženou. Dožila sa 31 rokov a zostala po nej dcéra Deborah, ktorá vyrastala bez matky. Nesmrteľná Henrietta Lacksová je úžasný príbeh o konflikte etiky, medicíny a rasových rozdielov, o vedeckých objavoch a liečení vierou.
V závere dojímavej knihy Deborah hovorí: „Neviem, ako odídem, ale dúfam, že pokojne. Jedno vám poviem: Ak nesmrteľnosť znamená večný život, netúžim po nej. Všetci ostatní by predo mnou starli a zomierali, iba ja by som bola stále rovnaká. Bolo by to smutné. Ale možno sa vrátim v podobne buniek HeLa, ako to spravila matka. Potom by sme mohli na svete spoločne konať dobro.“