Frida Kahlo a farby života. Životný príbeh geniálnej maliarky

Mexiko 1925: Frida Kahlo má 17 rokov a chce sa stať lekárkou. Príšerná autobusová nehoda však všetky jej plány skazí. Potom sa zamiluje do maliarskeho génia a lámača ženských sŕdc Diega Riveru. S ním sa ponorí do sveta umenia a on ju povzbudzuje v tvorbe.
Keď ju požiada o ruku, okamžite súhlasí...ale Diego nedokáže byť verný a navyše zostane nenaplnená aj túžba Fridy po dieťati. Je hlboko zranená a s vedomím, že šťastie je len požičané, sa vrhá do života.

Napriek prekážkam sa Frida nevzdáva svojho ideálu o nekonečnej láske a o živote podľa jej predstáv. Cestuje do mesta zamilovaných a parížski surrealisti jej ležia pri nohách rovnako ako Picasso a Trockij.
Frida si ide svojou cestou. Objaví maľovanie a svojimi obrazmi rozpráva o svojich snoch...i sebe samej. Je priamočiara, úprimná, miluje pestrofarebné oblečenie a mayské šperky. Vďaka originálnej tvorbe sa stane jednou z najslávnejších maliarok našej doby a slávi úspechy.
Musí však prijať ranu osudu v podobe potratu  a potom ju čaká rozhodnutie, ktoré ju prinúti spochybniť všetko, čomu doteraz verila...

Znova a znova hľadela na obraz. Bolo na ňom niečo, na čo nechcela zabudnúť, akýsi prísľub. Na tomto obrázku bolo niečo dôležité. Dlho o tom premýšľala, kým na to konečne prišla. Týmto obrazom začala brať svoje maľovanie vážne. Týmto autoportrétom sa jej maľovanie stalo liekom na smútok, spôsobom, ako zahnať bolesť a dať zmysel svojim dňom.

Frida Kahlo a farby života je kniha, ktorá skutočne hýri farbami,  v podobe pestrej palety zážitkov, životných situácií...je to oslava života vo všetkých jeho formách. Smutných i radostných, plných nádeje, ale aj sklamania. Je to o umení, snoch a túžbach, o láske i sláve. Príbeh o žene, ktorá urobila svet okolo seba krajším, farebnejším, hoci sama zažila mnohé rany osudu.
K tomu všetkému prispieva najmä štýl písania, ktoré je veľmi svieži, citlivý, bez hluchým miest. Caroline Berbardová skvele vykreslila vnútorný svet umelkyne a milujúcej ženy, jej lásku k životu, živelnosť a divokosť. Jej radosť, ktorá bola nákazlivá...aj smútok, ktorý ste dokázali precítiť s ňou.

Som úžasná, lebo to povedal Diego, pomyslela si nasledujúce ráno, keď stála pred zrkadlom a rozpletala si rozstrapatené vrkoče. Priblížila sa tvárou k zrkadlu a pozrela sa na seba, akoby mala pred sebou námet na jeden zo svojich obrazov. Jej pleť bola čistá a jemná. Mala tmavšiu pokožku ako Európanky alebo Američanky, ale obklopená hrivou tmavých vlasov vyzerala svetlejšia. Čo bolo výraznejšie? Veľké tmavé oči s hustým obočím alebo zmyselná krivka úst s plnými perami? Možno to všetko dokopy ju robilo pre Diega úžasnou. Pri pomyslení na uplynulú noc v jeho náručí pocítila, ako jej vnútro sťahuje túžba. Samozrejme, nemal na mysli len jej vzhľad. Povedal jej, že to, čo na nej najviac obdivuje, je jej silný charakter, jej vlastná revolúcia, ako to nazval, že nepociťuje ani stopu strachu z toho byť nápadná a správať sa inak než ostatní a že by sa radšej nechala roztrhať na kúsky, než by bez problémov prijala niečo, čo sa jej zdalo zlé alebo nespravodlivé.

Milan Buno, knižný publicista