Frankie. Dojímavý príbeh plný láskavého humoru

"Život je jednoduchý, každý somár vie žiť.“
„Veď ja sa snažím, Frankie.“
„Tak sa musíš viac snažiť.“

Richard Gold sa na tento deň starostlivo pripravil. Dnes si vezme život. Slučka mu už visí okolo krku, no vtom zbadá za oknom vychudnutého túlavého kocúra, ako naňho vypliešťa oči. Goldove plány sú zrazu fuč. Kocúr sa k nemu nasťahuje a užíva si všetko, po čom doteraz iba túžil – obrovský televízor, nenormálne pohodlnú posteľ, pravidelnú stravu. Skončí sa bizarný vzťah medzi dvoma outsidermi šťastne? Kocúr Frankie je o tom skalopevne presvedčený.

„Je to príbeh o láske, o smútku, o vykúpení a o nezbednom kocúrovi. A nebojte sa, je to zábavné, pretože by nedávalo zmysel napísať depresívnu knihu o depresii,“ odkazuje vo videu jeden zo spoluautorov Jochen Gutsch.

Budete sa baviť od úvodných strán. Hneď, ako Frankie pozoruje cez okno Richarda Golda, ktorý sa ide obesiť. Zomrela mu totiž manželka a on už to bez nej ďalej nezvláda... A Frankie uvažuje, čo to s tým motúzom robí...aj on sa rád hrá s motúzikom, na konci môže byť aj látková myš, ale tento motúz je akýsi hrubý...a dáva si ho okolo krku...

Postupne zistíte, čo bolo zámerom autorov - ukázať nám svet trošku z nadhľadu, z inej perspektívy, aby sme si uvedomili, čo je naozajstným zmyslom života. Aké cenné je mať dobrých a verných priateľov. A že nikdy neviete, kedy vám do cesty vojde niekto, kto vám ovplyvní život...

Frankie je úsmevné čítanie, miestami poriadne dojímavé a pravdivé. Dokáže zlepšiť náladu, pobavíte sa na láskavom a naivnom rozprávaní Frankieho - a to ani nemusíte mať doma mačku či kocúra. Obľúbite si ho.

Pobavia vás rôzne príhody a situácie, napríklad s veterinárkou, jedlom a teplou posteľou, návšteva Hollywoodu, či nakupovanie v obchode.
Frankie (a Gold či veterinárka Anna) sa dotknú viacerých tém a donútia vás zamyslieť sa, zastaviť a možno pozrieť na daný problém aj z iného pohľadu.

Gold spustil okienko, ovial ma čerstvý vzduch. Pustil hudbu, také tiché vrzúkanie, fidlikanie. „Sústreď sa na hudbu, zhlboka dýchaj,“ poradil mi. „Aj Linde bývalo v aute zle. Musíš dýchať. Hlboký nádych, hlboký výdych. Sústreď sa, pomáha to.“
„Kto je Linda?“ spýtal som sa medzi sústredeným nádychom a výdychom.
„Moja žena.“ Doriti, pomyslel som si. Akoby som nemal dosť problémov s jedným človekom, teraz budem mať na krku dvoch. „Ty máš ženu?“
„Mal som,“ odvetil. „Už nemám.“
Fuj, to mi odľahlo. „A kde je? Našla si nový revír?“
„Aj tak by sa to dalo povedať. Je v nebi,“ povedal a ukázal hore.
„V nebi? Tam, kde vtáky?“ Že by človek poletoval po oblohe s vtákmi? To sa mi zdalo vrcholne nepravdepodobné.
„Je u Pánaboha. Ak teda nejaký Pánboh je.“
„Nebo? Pánboh? Nerozumiem.“
„Netrep, radšej dýchaj.“

Milan Buno, knižný publicista