Forenzný vyšetrovateľ Hegel je späť. Frekvencia smrti

Je tu druhý diel série Auris s názvom Frekvencia smrti.

Zúfalá žena hystericky volá na tiesňovú linku.
„Pomôžte mi, prosím! Moja dcéra zmizla. Všade je krv...!“
V pozadí počuť zvuky zápasu, dopad mobilu a potom sa hovor náhle preruší. Telefonát vie vystopovať jedine forenzný fonetik Hegel, no ten je stále vo väzbe, lebo polícia ho podozrieva z vraždy. Napokon ho predsa len prepustia do domáceho väzenia, aby im pomohol s prípadom.

Vyžiada si Julu, ktorá sa preslávila nahrávaním podcastov o krimiprípadoch. A mala s Hegelom spoločnú, no nie veľmi príjemnú minulosť. Napriek tomu Matthias Hegel a Jula Ansorgeová znovu spolupracujú a tvoria zaujímavú dvojicu, ako sme ju spoznali už v prvom diele s názvom Auris.
Čoskoro zistia, že sú na stope zločineckej organizácii, ktorá sa nezastaví pred ničím. Hegel nesmie opustiť byt, a tak sa osamotená Jula pri vyšetrovaní niekoľkokrát ocitne v ohrození života.

Frekvencia smrti má spád, dynamiku, výborne premyslené a skvele namiešané. Napätie, akcia, nevyspytateľné kroky a prekvapivé zvraty.

Ak niekto dokáže z takého krátkeho zvukového fragmentu získať závažné informácie, ktoré
Vincent Kliesch opäť spojil sily s bestsellerovým autorom Sebastianom Fitzekom. „Sebastian bol opäť raz iniciátorom, ktorý daroval tomuto fantastickému príbehu hlavnú myšlienku. Práca s tebou je jednoducho šialená, Sebastian,“ odkazuje Vincent Kliesch, ktorého istý novinár označil za „učňa čarodeja Sebastiana Fitzeka“.

Začítajte sa do novinky Frekvencia smrti:

Cecile stála na prahu dverí a pulz sa jej každým úderom srdca zrýchľoval, ako keby sa nad detskou izbou vznášala zlá kliatba. Starostlivo zariadená izba s rozkošnými plagátmi na stenách, plyšovými hračkami na nábytku a jemnou vôňou ruží sa jej zrazu zdala byť hrozivá a strašidelná ako hrobka. Stála tam s trasúcimi sa kolenami v svetlomodrej športovej súprave a napriek všetkému dúfala, že je to iba zlý sen.
S malou Selmou sa vrátili domov iba pred niekoľkými týždňami. Dievčatko bolo zdravé ako repa a hoci ho doposiaľ nevidelo veľa ľudí, každému okamžite vyčarilo úsmev na tvári. Cecile s Jonathanom neukazovali Selmu, ako by to robili iní rodičia. Na sociálnych sieťach nezverejňovali fotokoláže s identickými fotkami bábätka, nerozposielali širšiemu okruhu známych pohľadnicu s roztomilou fotografiou malej, jej mierami a frázou: Tak už som medzi vami! A to aj napriek tomu, že Cecile chcela vykričať do sveta: pozrite sa na ňu, to je Selma, najúžasnejšie dieťa na celej planéte! Zdravé, krásne a poslušné ako anjelik! Ale Jonathan jej v tom citlivým spôsobom zabránil. Zlatko, pôrod bol pre obe ťažký a stresujúci. Nemusíme to hneď každému vešať na nos, teraz si potrebujete oddýchnuť. Keby prišla celá naša rodina a priatelia, Selmu by sme vystavili nielen stresu, ale aj riziku infekcie. Viem, že si teraz myslíš, že zo mňa hovorí ustráchaný lekár, ktorý vo svojom povolaní zažil veľa nebezpečných situácií a pri vlastnom dieťati chce mať istotu. Máme čas a v žiadnom prípade by sme nemali riskovať. Nech Selma ešte nachvíľu zostane naším tajomstvom a potom to bude pre všetkých veľké prekvapenie!
Teraz však bolo v postieľke ticho.
Možno iba spí. Cecile opatrne vkročila pravou nohou do detskej izby. Veď vždy počujem nejaký zvuk, aj keď spí. Dych alebo šuchot. Zaťala zuby a zakryla si ústa. Poháňaná neviditeľnou silou, zatiaľ čo vlastný strach sa ju neustále pokúšal zastaviť, stupila aj druhou nohou na mäkký svetlozelený koberec. Na okamih zmätene prebehla očami po izbe. Po plagátoch s medvedíkmi, salamandrami a šteniatkami, aby nakoniec zavisla pohľadom na opakujúcich sa veselých vzoroch detských tapiet, ako keby stratila orientáciu. Tak dobre. Pošúchala si tvár a zhlboka sa nadýchla. Teraz sa pozriem do postieľky. Zdalo sa, že jej v tom zabráni strach, ale napokon zvíťazili obavy o dcéru. Malými rovnomernými krokmi sa blížila k postieľke. Keď bola kúsok od nej, zavrela oči. Urobila posledný krok a zostala stáť. Pozbierala všetku odvahu, zhlboka sa nadýchla a opäť otvorila oči.
Krv!