Fascinujúci životopis jedného z najlepších falšovateľov umeleckých diel

V mimoriadnej biografii Falšovateľ odhaľuje zákulisie trhu s umením, ktorý je skorumpovanejší, než by ste si predstavovali. Tlak zberateľov a chamtivosť predajcov zjavne nepoznajú hranice. Tony to všetko prezentuje na pozadí svojho pestrého života, v ktorom sa jeho fascinácia umením prelína so záľubou v rýchlych autách, krásnych ženách a prominentnej spoločnosti.

Zistil som, že Chagall v určitom období používal len niekoľko farieb: olovnatú a zinkovú bielobu, pruskú modrú, kobaltovú modrú, ultramarínovú modrú, rumelku, červenú a okrovú žltú, neapolskú žltú, kadmiovú žltú, viridiánsku zelenú a smaragdovozelenú. Keď ste chceli maľovať Chagallove obrazy z tohto obdobia, museli ste používať tieto farby a bodka. Keď ste si vybrali niečo z Picassovho raného obdobia, použili ste modré alebo ružové farby, a keď ste chceli maľovať ako Dalí, nanášali ste takú tenkú vrstvu farby, že pod ňou bolo vidieť textúru plátna. To boli poznatky, ktoré som sa ako mladý začínajúci falšovateľ potreboval naučiť...

Dozviete sa veľa zo zákulisia maľovania i maliarov - o Modiglianim, Picassovi, Dalím či Chagallovi. Pobaví vás, ako Tony Tetro bratov Kaiserovcov, keď vytvoril vlastnú kópiu Matissa, potom našiel odbornú publikáciu, kde sa o ňom píše a dokonca sfalšoval jednu stranu z knihy: vyrezal ju a namiesto nej dal dokonalú kópiu, aj so „svojím“ obrazom Matissa, ktorý je údajne mimoriadne vzácny a drahý.

Tetro opisuje aj techniky falšovania - ako v Paríži nakúpil špeciálnu značku olejových farieb, ktoré používali Dalí či Picasso. Špeciálny papier na tlač a písacie potreby ideálne na certifikáty a doklady o pravosti. Na Montmartri objavil plátno a napínacie rámy na plánovanú kópiu Caravaggia. V Ríme zasa zohnal pigmenty, aké používali starí majstri.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Kamil Mikulčík:

Tetro nikdy nechodil do žiadnej umeleckej školy, nedostal klasické hodiny umenia, ale všetko sa učil z kníh, priamo maľovaním a experimentovaním. Chodil do múzeí a galérií, sledoval, študoval obrazy a v hlave sa mu rodil plán.
Postupne sa z neho stal vyhľadávaný falšovateľ, ktorý bol povestný perfekcionizmom a bezchybnosťou svojich kópií. Vždy vraj vyhlasoval, že nerobí falzifikáty, ale ako umelecké reprodukcie. A tí, čo ich do neho kupovali, ich ďalej predávali za obrovské peniaze ľuďom, „ktorí si nemôžu dovoliť originál“.

Tetro dokonca vyrobil presnú repliku Ferrari TR z roku 1958 – trvalo mu to šesť rokov a minul na to státisíce dolárov. Tony totiž miloval autá, vlastnil dve Ferrari, Lamborghini, aj Rolls-Royce Silver Spirit.

Tonyho chytili po tom, čo uznávaný maliar Hiro Yamagata objavil v galérii v Beverly Hills na predaj falzifikát svojho vlastného obrazu. Následná policajná razia našla u Tetra 250 falzifikátov a obvinili ho zo sprisahania s obchodníkom s umením Markom Sawickim. Tetra obvinili zo 44 trestných činov.

Spýtajte sa sto ľudí, čo podľa nich robí falšovateľ. Deväťdesiatdeväť z nich vám odpovie: „Kopíruje obrazy.“
V skutočnosti je tá ich predstava na kilometre vzdialená od pravdy. Ak sa nad tým zamyslíte, prídete na dôvod, prečo je to tak. Žiadny seriózny falšovateľ predsa nemôže kopírovať obraz z jednoduchého dôvodu – lebo originál už existuje. Ak chcete dokázať, že ten alebo onen obraz je falzum, ukážete na originál v múzeu a poviete: „Tamto visí ten ozajstný.“
Ak sa naozaj chcete venovať falšovaniu, musíte vytvoriť niečo nové, čo dosiaľ neexistovalo, a vymyslieť dôvod, prečo to vzniklo.

V knihe Falšovateľ Tetro spomína, ako bol na vrchole svojej slávy v reštaurácii Silvio, ktorú navštevovala smotánka a celebrity ako Sylvester Stallone, Jack Nicholson, či Kathleen Turnerová. Raz tam prišiel a šéf reštaurácie ho vrelo privítal, pričom Tetro si všimol pri vedľajšom stole Gena Hackmana a Clinta Eastwooda, ktorí sa snažili zistiť, kto to vlastne je. Zazrel, ako sa Hackman naklonil ku Eastwoodovi a spýtal sa ho: „Kto, do kelu, je ten chlapík?“

Z anglického originálu Con/Artist (Hachette, New York 2023) preložila Adriena Richterová.

Vľavo originál Bouguereau, vpravo dokončená Tetrova kópia.

Milan Buno, knižný publicista
Foto: tonytetro.com