Fantasy, cyberpunk aj Ghibli v jednej knihe. Siroty Polmesiaca sú dobrodružstvo na dva dni

Naomi Ishiguro vytvorila Suchozem, respektíve Rainshadow, ako miesto, kde sa staré legendy stretávajú s moderným technologickým svetom. Je to mýtické súostrovie, v ktorom vedľa seba fungujú prvky japonského folklóru a cyberpunku. Vplyv japonskej animácie je pritom zámerný - vydavateľ knihu prirovnáva k dielam štúdia Ghibli a k anime ako Pokémon či Akira. A práve tento kontrast je jednou z najzaujímavejších vecí na knihe. Na jednej strane staré mýty a draci, na druhej technológie, hackeri a mestské podsvetie. Nejde teda o klasickú fantasy, v ktorej sa hrdinovia prechádzajú po hradoch a lesoch.

V centre príbehu stoja Tošiko, Džun a Mei Kawakamiovci. Nie sú spojení pokrvným putom, no život ich naučil, že rodina nemusí automaticky znamenať spoločné priezvisko alebo rovnakú DNA. Držia spolu, žijú mimo zákona a majú spoločného nepriateľa. Zločinecká organizácia Šťastné vrany je zodpovedná za smrť Reiko, ženy, ktorú považovali za svoju tetu. Ich túžba po pomste preto nie je iba osobnou záležitosťou. Súčasne ukazuje, čo sa stane, keď ľudia žijúci na okraji spoločnosti prestanú veriť, že ich niekto príde zachrániť. Najväčší problém však príde vo chvíli, keď Tošiko ukradne vodcovi Šťastných vrán dračiu perlu.
A tým sa pokojne rozbehnutý príbeh mení na poriadne rýchlu jazdu.

Zaujímavé je, že autorka nepotrebuje na rozbehnutie príbehu stovky rokov dejín alebo desiatky postáv. Kľúčové udalosti sa odohrávajú počas iba dvoch dní. Do jedného príbehu sa pritom postupne zapoja ľudia, ktorí by sa za normálnych okolností pravdepodobne nikdy nestretli.
Je tu Haru, syn cisárovnej a budúci vládca súostrovia. Od svojho postavenia by sa dalo očakávať, že bude pripravený prevziať moc a pokračovať v rodinnej tradícii. Harua však viac zaujímajú záhadní slneční duchovia, ktorých podľa všetkého dokáže vidieť iba on.

A potom je tu Theo. Ten stojí na opačnom konci spoločenského rebríčka. Je prisťahovalcom bez potrebného právneho postavenia a pre Šťastné vrany pracuje preto, že veľmi nemá na výber. Nechce byť gangsterom, ale svet, do ktorého sa dostal, mu veľa možností neponúka. Práve stretávanie týchto rozdielnych postáv dáva príbehu viac než iba dobrodružnú zápletku.

Siroty polmesiaca nie sú iba o tom, kto získa dračiu perlu a kto ju bude naháňať. V pozadí sa odohráva príbeh o moci. Rainshadow City je miestom, kde vládne chudoba a korupcia a kde sa obyvatelia musia vyrovnávať s vplyvom organizácie Šťastné vrany. Oficiálny opis knihy pritom zdôrazňuje práve otázky korupcie, vlastného osudu a schopnosti postaviť sa systému.

To je možno dôvod, prečo kniha môže fungovať aj pre čitateľa, ktorý bežne po fantasy nesiaha. Magický svet je síce dôležitý, ale postavy riešia veľmi ľudské problémy: komu možno veriť, čo znamená patriť niekam, koľko stojí sloboda a či sa dá uniknúť osudu, ktorý vám niekto naplánoval.

Siroty Polmesiaca, to je kombinácia drakov, hackerov, slnečných duchov, gangov a bublinkového čaju. A keď k tomu pridáte príbeh, ktorý sa odohrá počas dvoch hektických dní, máte pred sebou knihu, ktorá sa nesnaží iba vytvoriť ďalší fantastický svet. Snaží sa vytvoriť svet, do ktorého sa budete chcieť vrátiť.