Ernest Hemingway. Jedinečné artefakty zo života

Jej unikátnosť spočíva v grafickom spracovaní, textoch, ale najmä v artefaktoch, ktoré obsahuje: dokumenty, fotky, listy a telegramy mapujúce jeho život. Sú to všetko artefakty, ktoré po sebe zanechal a vďaka jeho synovi a vnukovi sa stali zbierkovými predmetmi.

Ernest Hemingway: Artefakty zo života.

Pre mnohých ľudí predstavuje Ernest Hemingway skôr mýtus než človeka z mäsa a kostí. Vie sa o ňom, že bol vojakom, športovcom, vášnivým milencom, emigrantom s, samozrejme, vynikajúcim spisovateľom.
Aký bol však jeho ozajstný život? Ako vyzeral, keď bol usmiatym dieťaťom či mladým chlapcom v uniforme? Čo písal v najosobnejších listoch? Čo si poznamenával na cestovné lístky vo vlaku z Francúzska do Španielska alebo naprieč americkým Stredozápadom? Čo z tých zápiskov neskôr použil v poviedkach a románoch?

Aj na tieto otázky dáva odpoveď kniha Ernest Hemingway: Artefakty zo života.
Zostavil ju a úvod k nej napísal správca Hemingwayovej pozostalosti Michael Katakis a okrem iných zaujímavých textov obsahuje i predhovor Hemingwayovho syna Patricka a doslov jeho vnuka Seána.
Kniha rozpráva o živote velikána svetovej literatúry pomocou predmetov, ktorých sa dotýkal; momentov, ktoré zažil; myšlienok, čo mu dennodenne vírili hlavou.
Ponúka vyše štyristo pôsobivých artefaktov – mnohé z nich neboli nikdy uverejnené – od fotografií Hemingwaya pri behu s býkmi až po úprimné listy manželkám a vydavateľom, a vytvára doteraz nevídaný portrét geniálneho spisovateľa.

Je to neskutočná kniha pre milovníkov Hemingwaya. Nebudete sa jej vedieť nabažiť. Budete v nej opakovane listovať, skúmať jednotlivé fotografie, čítať prepisy listov a fascinovane budete sledovať jeho spisovateľskú kariéru.

„Ak chcete písať o živote, musíte predovšetkým žiť.“
Ernest Hemingway

Originálne obálky jeho kníh. Strany z jeho príbehov naklepané na písacom stroji. Hemingway so svojím kocúrom Krištofom Kolumbom, aj s mačkou Boise. Pri pohľade na fotografie, ako sedí za písacím stolom na Kube, otvorené okná, za nimi palmy...doslova cítite príbehy, ktoré tam písal.
Na jednej fotke vidíte Hemingwaya ako sa zotavuje po leteckom nešťastí v Afrike niekedy v roku 1954, na rukách a na bruchu má viditeľné popáleniny a poranenia.
A keď nalistujete fotografiu dvoch neznámych kubánskych rybárov, ktorí ťahajú veľkú rybu na palubu svojej malej plachetničky, je jasné, čo vám zíde na um.

„Artefakty zhromaždené v Hemingwayovej zbierke v Knižnici J. F. Kennedyho sú veľmi dôležité pre poznanie Ernesta Hemingwaya a obdobia, v ktorom tvoril,“ vysvetľuje Hemingwayov syn Patrick. „Žiaľ, niektoré sa nezachovali, nenájdeme ich v knižniciach ani v archívoch. Za všetky spomeniem rybársky kufrík z konca tridsiatych rokov, keď bol otec ešte ženatý s mojou matkou Pauline.
Otec ma učil chytať pstruhy na dva druhy živej návnady – na kobylky a na larvy šidiel. Skúšal som si to na hornom toku rieky Clarks Fork, vlieva sa do rieky Yellowstone a tečie len pár metrov od chaty, ktorú sme si prenajímali na ranči L-T. Horská bystrina však nebola prirodzeným prostredím pre šidlá, tie žijú pri teplejších vodách v Národnom parku Veľké dymové hory a živia sa nimi ostrieže, nie pstruhy. Skôr si myslím, že mi ukazoval, ako sa loví na larvy pošvatky, ale môžem sa mýliť. Jedno je však isté – otca učil chytať na larvy šidiel jeho otec, doktor Clarence Hemingway...“

Prečítajte si krátky úryvok z knihy Ernest Hemingway: Artefakty zo života:

Mýtus o Ernestovi Hemingwayovi, ktorý v nemalej miere sám pomáhal vytvárať, je dosť zjednodušený. Predstavuje drsného chlapa, alfa samca, ktorý pije, zvádza ženy, cynicky glosuje svet ako človek so zlomeným srdcom, unavený životom, vojnou a zradou. Toto je základ jeho štýlu, ovplyvnený normou novín Kansas City Star, do ktorých v roku 1917 prispieval ako reportér. Pravidlo číslo jeden znelo:
„Krátke vety. Krátke prvé odseky. Jadrný jazyk.“
Hemingway sa potom v literárnej tvorbe pridŕžal aj ďalších:
„Vyhýbať sa prídavným menám. Vynechávať nadbytočné slová.“
Vznikol tak celkom nový, prevratný postup.

Hemingwayov štýl zabral. Slnko aj vychádza zaznamenalo taký úspech, že čitatelia húfne navštevovali Paríž a napodobňovali hrdinov knihy. Posedávali v kaviarňach Dôme a La Rotonde na Montparnasse, hrali sa na Brett a Jaka nielen v Paríži, ale aj v iných mestách na oboch brehoch Atlantiku.

Všeobecná predstava o Hemingwayovi je, že nielen písal, ale udával trend. Samo slovo trend však znamená niečo módne, momentálne, krátkodobé, čo prejde a nakoniec sa zmení na klišé. Niektorí si to vtedy mysleli aj o Hemingwayovi, našťastie nie mnohí. Napríklad Donalda Ogdena Stewarta úspech Slnka prekvapil, pokladal ho za obyčajnú správu o skupinke hašterivých priateľov na fieste v Španielsku.

Hemingway je opradený toľkými legendami, že z nich niekedy ťažko vylúpnuť človeka. No keď sa naňho dívame cez jeho slová, cez rozličné životné etapy a cez prizmu búrlivých udalostí 20. storočia, dostáva jeho príbeh väčšiu hĺbku a rozmer. Preto je zbierka v Knižnici J. F. Kennedyho neoceniteľným zdrojom poznania, kľúčom k pochopeniu umelca a človeka, spôsobu života, ktorý ovplyvnil jeho dielo...

Milan Buno, literárny publicista