Dorka Magorka – veľká výmyselníčka

Začítajte sa do fantazmagorických dobrodružstiev bláznivej Dorky Magorky. Jej fantázia naozaj nepozná hraníc.
Má staršieho brata a sestru a veľmi rada by sa s nimi hrala. Oni si však myslia, že je ešte malá, a tak radšej uniká do sveta fantázie, kde si môže vymyslieť, čo len chce.

Hoci nad ňou jej súrodenci len krútia hlavou, Dorka má vždy kopec starostí. Musí totiž odhaliť všetky príšery v dome, pomstiť sa svojej lekárke i sestrinej bábike. Dorka Magorka im to ešte všetkým ukáže!

Dorka Magorka je zábavné čítanie pre deti od 6 rokov – veľké písmená, množstvo ilustrácií, ktoré sú niekedy samé osebe príbehom. Dorka sa vám zapáči, lebo je taká správne bláznivá. Má fakt celú kopu priateľov...a tí sú presvedčení, že je fantastická:)

A už teraz sa môžete tešiť na ďalšie dobrodružstvo fantazmagorickej Dorky – Dorka Magorka a jej najlepšia kamoška.

Začítajte sa do novej Dorky Magorky:

PRVÁ KAPITOLA
To je ale decko!

Volám sa Dorka, ale všetci mi hovoria Dora bláznivá alebo Dorota, alebo Dorka Magorka. Toto je moja rodina. Som najmladšia. Moja sestra sa volá Viola a brat Luky. Viola je najstaršia.

Nikdy sa so mnou nechcú hrať. Hovoria mi, že som ešte decko.
„Mami, tá Dora bláznivá nás otravuje!“
„A čo vám robí?“ spytuje sa mama.
Keď sa s nimi chcem hrať, počujem len:
„NECHAJ NÁS, PROSÍM ŤA, NA POKOJI!“
Nechcem ich nechať tak, no neviem, čo na to povedať, tak sa ich radšej rýchlo niečo opýtam. Čokoľvek, čo mi v tej chvíli napadne.
Čo znamená PROSÍM?
Prečo máme podpazušie?
Ako vznikla umelá hmota?
 „Nemôžem sa dočkať, kedy sa už konečne začne škola, nech si trochu oddýchneme od tej malej magorky!“ frfle Viola.
„Aj ja,“ zabručí Luky. „Školu mi ani nespomínaj!“ zakrývam si uši. Keby sa tak leto nikdy neskončilo!
Neznášam školskú rovnošatu, chcem zostať doma vo svojej milovanej nočnej košeli.
„Je to zimná nočná košeľa,“ ozve sa Viola.
„A máš ju naruby,“ dodá Luky.
„A zadkom napred,“ zaklincuje Viola.
„No a čo?“ pýtam sa.
„No a to, že už budeš mať šesť rokov. Prestaň sa správať ako malé decko!“
„Stále mi nadávate, že som malé decko,“ sťažujem sa.
„Lebo sa stále rozprávaš sama so sebou,“ odsekne mi Viola.
„A máš záchvaty zúrivosti,“ dodá Luky.
„A všade vidíš strašidlá,“ pritvrdí Viola.

Rozprávam sa sama so sebou? Čo to trepú? Veď ja sa nerozprávam SAMA SO SEBOU. Rozprávam sa s mojou priateľkou Zorkou. A tú okrem mňa nikto nevidí.

Milan Buno, 8.5.2016