Dokážu si štyri priateľky splniť sny?

Dizajnérke Claire, pochádzajúcej zo San Francisca, sa podarí nájsť priestranný podnájom priamo v srdci New Yorku, no potrebuje najmenej jednu spolubývajúcu, aby si bývanie mohla finančne dovoliť.
Náhodou sa zoznámi s Abby, ktorá by sa ako spisovateľka chcela postaviť na vlastné nohy ďaleko od svojej úspešnej rodiny žijúcej v L. A.
Neskôr sa k nim pripojí Morgan, ambiciózna manažérka na Wall Street, a študentka medicíny Sasha.

Medzi spočiatku neznámymi ženami sa vytvorí hlboké a dôverné priateľstvo a ony veria, že to tak zostane navždy. Osud však zamieša karty ich života trochu inak. Postupne sa pred nimi vynárajú nové príležitosti a možnosti, musia čeliť novým výzvam, čo ich nevyhnutne posúva čoraz ďalej od bezpečného prístavu, kde začali realizovať svoje sny.

Apartmán je svieži, jemný a pútavý príbeh, v ktorom skúsená autorka Danielle Steelová opäť spletá a rozpletá klbká osudu mladých žien. Tak, ako to vie len ona... Opäť úžasné čítanie, ktoré poteší všetky čitateľky tejto autorky. „Som veľká fanúšička Danielle Steelovej od 80.rokov a úprimne musím priznať – tento príbeh je fantastický a plný prekvapení,“ pochvaľuje si Sparky na Amazone. „Posunula som knižku aj svojej susedke a rovnako si ju vychutnala.“

Zamilujete si postavy štyroch kamarátok a opäť sa presvedčíte, aké dôležité je priateľstvo. To úprimné, trvácne a pevné. Pohodové čítanie o vzťahoch a ľuďoch okolo nás.

Tri obyvateľky bytu si mysleli, že vidia dvojmo. Sashina sestra Valentina si z nich rada uťahovala a ďalších päť rokov sa za Sashu často vydávala. Mala aj kľúč od ich bytu. Obe sestry si boli blízke, no povahovo boli odlišné ako deň a noc. Valentina ako úspešná modelka sa pohybovala vo vysokej spoločnosti, Sasha bola lekárka oddaná práci a hlavným odevom v jej šatníku bol lekársky plášť. Už päť rokov sa pripravovala na prvú atestáciu v Langone Medical Center Newyorskej univerzity.

Mladé ženy tvorili rôznorodú a nezvyčajnú skupinu, no všetky boli pôvabné a zaujímavé. Päť rokov žili pod jednou strechou, pomáhali si, mali sa rady a stali sa z nich oddané priateľky. Nemali recept na priateľstvo, ich spolužitie bolo aj napriek povahovým rozdielnostiam a odlišnému životnému štýlu idylické. Boli súčasťou akejsi rodiny, ktorú si samy vybrali, a loftový apartmánový byt v Hell’s Kitchen sa stal ich domovom. 

Danielle Steelová je americká spisovateľka romantickej literatúry a autorka konvenčných drám. Dnes patrí k najpopulárnejším a najznámejším spisovateľkám na svete. Na konte má vyše 80 bestsellerov vrátane kníh pre deti a jej romány sa stále nachádzajú na zozname najobľúbenejších kníh. Z jej produkcie sa doteraz predalo vyše 650 miliónov výtlačkov.

Dva razy bola nominovaná na ocenenie Zlatý glóbus, má zápis v Guinnessovej knihe rekordov, vlastný parfum, každý rok dve nové knihy na trhu a k tomu päť ďalších rozpracovaných súčasne.

Jej príbehy čítajú ženy aj muži, starí i mladí v 47 krajinách a 28 jazykoch.

Začítajte sa do novinky Danielle Steelovej Apartmán:

Kapitola 1

Claire Kellyová s dvoma plnými nákupnými taškami vybehla čo najrýchlejšie hore schodmi na štvrté poschodie do bytu v Hell’s Kitchen, časti newyorskej štvrte Manhattan, kde už deväť rokov žila. Oblečené mala čierne bavlnené minišaty a na nohách zvodné sandále so šnurovaním po kolená na vysokých opätkoch. Kúpila si ich pred rokom na veľtrhu v Taliansku. Bol horúci septembrový utorok. Deň predtým bol sviatok a na Claire prišiel rad, aby nakúpila aj pre tri spolubývajúce. V každom počasí bol výstup po schodoch do podkrovia namáhavý. Do bytu sa nasťahovala v druhom ročníku Parsonovej školy dizajnu, keď mala devätnásť rokov. Neskôr sa stal domovom pre tri ďalšie dievčatá.

Claire pracovala ako návrhárka obuvi pre firmu Arthur Adams, ktorá vyrábala ultrakonzervatívne klasické topánky. Boli síce kvalitné, ale tuctové a marili jej umelecké ambície. Walter Adams, ktorého otec spoločnosť založil, neochvejne veril, že módne trendy sú pominuteľné a odmietal všetky jej novátorské návrhy. Z takejto práce bola Claire ustavične frustrovaná. Podnik sa síce držal nad vodou, no nevzmáhal sa. Ona však bola presvedčená, že by mohol byť úspešnejší, keby jej dal Walter voľnú ruku. Každú jej snahu však zamietol pod koberec. Keby rešpektoval jej nápady, obchod by určite prosperoval a zisky by sa zvýšili. Walter mal už sedemdesiatdva rokov a veril v tradičnú koncepciu výroby obuvi. Inováciám nedal šancu, Clairine úpenlivé prosby, aby to skúsil, nebral na vedomie.

Claire nemala na výber, musela plniť jeho príkazy, ak si chcela udržať prácu. Jej snom bolo navrhovať zaujímavé, moderné topánky, sama také rada nosila, ale v spoločnosti Arthur Adams, a. s., to nebolo možné. Walter nenávidel zmeny. Kým bude preňho pracovať, naveky bude navrhovať iba obyčajné, klasické topánky. Aj poltopánky, ktoré vyrábali, sa jej zdali príliš konzervatívne. Walter jej občas dovolil drobnú úpravu na letných sandáloch pre zákazníkov, ktorí mali namierené do Hamptonsu, Newportu, na Rhode Island či na Palm Beach. Bol presvedčený, že pre zákazníkov, akými boli bohatí, konzervatívni starší ľudia, je táto značka najlepšia. Clairine názory jeho postoj nezmenili. Nemal záujem o mladších zákazníkov, radšej sa spoliehal na starú klientelu. Každý rok tak distribuovali rovnako nezaujímavé výrobky. Claire to nenapĺňalo, ale mala aspoň štyri roky prácu. Predtým robila pre firmu, ktorá vyrábala síce pekné, zato lacné topánky. Podnik po dvoch rokoch skrachoval. Arthur Adams sa sústredil na výrobu obuvi v kvalitnom a tradičnom štýle, a kým bude existovať, zamestnanie mala isté.

Claire mala dvadsaťosem rokov a dosť dobrých nápadov a skúseností, aby navrhla novú kolekciu. Walter o tom nechcel ani počuť a prísne ju zahriakol zakaždým, keď sa snažila presadiť svoje návrhy. Ona sa však nevzdávala, chcela dať svojim návrhom ozajstný štýl. Zamestnali ju, pretože bola dobrá, spoľahlivá a skúsená dizajnérka. Vytvárala pohodlné topánky nenáročné na zhotovenie. Vyrábali ich v Taliansku v továrni, s ktorou spolupracoval už Walterov otec, v malom mestečku Parabiago neďaleko Milána. Claire tam chodila tri-štyri razy do roka, keď s nimi dohodovala obchodné podmienky. Bola to jedna z najspoľahlivejších a najváženejších talianskych tovární, vyrábali oveľa zaujímavejšie kolekcie ako Walter. Claire zakaždým, keď navštívila fabriku, túžobne hľadela na vzorky a premýšľala, či vôbec niekedy dostane príležitosť navrhovať obuv podľa seba. Bol to sen, ktorého sa nemienila vzdať.

Ako na vysokých podpätkoch dostala na štvrté poschodie, dlhé rovné plavé vlasy ju šteklili na spotenom krku. Po deviatich rokoch si na bývanie na najvyššom poschodí zvykla a tvrdila, že ju to udržiava vo forme. Byt našla úplnou náhodou, keď sa túlala po okolí. V tom čase bývala vo vysokoškolskom internáte na Jedenástej ulici. Prechádzala práve cez Chelsea, štvrť na Manhattane vzdialenú od centra, a pokračovala na sever do kedysi najhoršej časti New Yorku, ktorá sa však postupne menila k lepšiemu. Od devätnásteho storočia bola štvrť Hell’s Kitchen neslávne známa ako brloh chudoby, žijúcej v ošarpaných obytných domoch, bitky medzi gangmi a vraždy medzi írskymi, talianskymi a neskôr portorickými chuligánmi tu boli na dennom poriadku. Keď sa Claire prisťahovala zo San Francisca a začala študovať dizajn, už to bola minulosť. Chodila do tej istej školy ako v mladosti jej matka a odjakživa snívala, že bude študovať módne návrhárstvo na Parsonovej vysokej škole. Jej matka odkladala z obmedzeného rodinného rozpočtu každý cent, aby sa dcéra mohla zapísať na univerzitu a bývať prvý rok na internáte.

V druhom semestri si Claire hľadala byt na prenájom a dopočula sa o Hell’s Kitchen. Preto sa tam raz v jednu jarnú sobotu popoludní vybrala. Štvrť sa rozprestierala na západ od hornej Tridsiatej po Päťdesiatu ulicu a od Ôsmej Avenue k rieke Hudson. V blízkosti boli divadelné inštitúcie, slávna divadelná škola Actors studio, Baryshnikov Arts Centre a tanečné štúdio Alvin Ailey American Dance Theater, takže Hell’s Kitchen sa stal domovom hercov, dramatikov a tanečníkov. Mnohé staré domy tam zostali, sklady a továrne prerobili na obývateľné loftové byty. Napriek neveľkým zmenám k lepšiemu si okolie zachovalo pôvodný vzhľad a mnohé stavby stále pôsobili spustnuto.

Claire vtedy v okne jedného domu zbadala malý oznam, že ponúkajú byt na prenájom. Ešte v ten večer zavolala na uvedené číslo. Majiteľ jej oznámil, že má voľný podkrovný byt na štvrtom poschodí. Obytný dom bol pôvodne stará fabrika, pred pätnástimi rokmi ju prerobili na obytné priestory s prijateľným nájomným, čo sa Claire pozdávalo. Na druhý deň si išla byt pozrieť. Ohromilo ju, aký je priestranný, bola v ňom veľká podkrovná obývacia izba s tehlovými stenami a betónovou podlahou pieskovej farby, štyri veľké skladovacie priestory, ktoré sa dali využiť ako spálne, dve čisté moderné kúpeľne a jednoduchá kuchyňa so základným vybavením z Ikey. Claire toľko miesta ani nepotrebovala. Byt bol svetlý, slnečný a v dobrom stave, celý dom bol aspoň čiastočne zrenovovaný. Nájomné bolo dvakrát vyššie, než si mohla dovoliť, nevedela si predstaviť, že by tam bývala sama. Chodby boli dosť tmavé, susedia mierne drsní, navyše bytový dom sa nachádzal na Tridsiatej deviatej medzi Deviatou a Desiatou Avenue. Majiteľ s hrdosťou vyhlásil, že pred štyridsiatimi rokmi to bola jedna z najhorších ulíc v Hell’s Kitchen, no dnes už po tom niet ani stopy. Ulica síce vyzerala zanedbane a stále trochu priemyselne, ale loftový apartmánový byt ju zaujal. Potrebovala ešte nájsť spolubývajúcu, ktorá by platila polovicu nájomného. Matke o tom nič nepovedala, aby nepanikárila kvôli výdavkom. Claire si vypočítala, že ak si nájde spolubývajúcu, vyjde ju to lacnejšie než internát.

Nasledujúci týždeň stretla na večierku dievča, ktoré študovalo tvorivé písanie na Newyorskej univerzite. Mala dvadsať, bola len o rok staršia než Claire a vyrastala v L. A. Abby Williamsová bola na rozdiel od Claire nevysokého vzrastu, mala tmavé kučeravé vlasy a čierne oči. Na Claire boli zaujímavé dlhé rovné plavé vlasy a blankytne modré oči. Abby pôsobila milo a písanie ju nesmierne bavilo. Povedala, že píše poviedky, ale po promóciách to už bude román. Medzi rečou sa zmienila, že jej rodičia pracujú v televízii. Claire sa neskôr dozvedela, že Abbin otec je známy šéf hlavnej televíznej stanice a jej matka je producentka série najsledovanejších televíznych šou, ku ktorým aj sama píše scenáre. Abby aj Claire sa venovali hlavne štúdiu, aby nesklamali rodičov, tí verili, že dosiahnu svoje ciele. Dievčatá sa išli spolu pozrieť na byt. Abby sa doň okamžite zamilovala. Netušili, čím ho zariadia, ale po čase by mohli nábytok kúpiť v garážovom výpredaji. Vyrátali si, že sa do rozpočtu zmestia a s požehnaním rodičov a podpísanou nájomnou zmluvou sa o dva mesiace nasťahovali. Teraz už nažívali pod jednou strechou deväť rokov. Po prvých štyroch rokoch spoločného života skončili vysokú školu a v snahe spoliehať sa čo najmenej na rodičov, byť nezávislejšími a znížiť náklady sa rozhodli vziať k sebe ďalšie dve spolubývajúce.

Claire stretla Morgan Shelbyovú na Upper East Side na večierku, usporiadala ho skupina mladých maklérov, s ktorými sa kedysi zoznámila. Nudila sa, muži naplnení vlastnou dôležitosťou ju nezaujímali, a tak sa dala do reči s Morgan. Pracovala na Wall Street. Byt si nemohla dovoliť platiť sama, preto v ňom žila so spolubývajúcou, ktorú však neznášala. Zdôverila sa Claire, že hľadá prenájom ďalej od centra a bližšie k pracovisku. Vymenili si telefónne čísla a o dva dni, po rozhovore s Abby, jej Claire zavolala a pozvala ju k nim, aby si prezrela byt v Hell’s Kitchen.

Trochu váhala, či nová spolubývajúca nebude pre ne príliš stará. V tom čase mala dvadsaťosem a bola od Claire o päť rokov staršia. Pracovala vo finančníctve. Morgan bola pekná žena s tmavými vlasmi s dobrým strihom a dlhými nohami. Claire práve začala pracovať v obuvníckej firme, ktorá neskôr skrachovala, a musela vyžiť z mála. Abby obsluhovala v reštaurácii a túžila napísať román. Obe uvažovali, či Morgan nebude popri nich príliš dospelá, ale podkrovný byt sa jej okamžite zapáčil a úpenlivo ich prosila, aby jej dovolili nasťahovať sa k nim. Poloha bytu vyhovovala aj jej práci na Wall Street. Dva razy s ňou boli na večeri a zapáčila sa im. Bola inteligentná, mala dobre platenú prácu, zmysel pre humor, pôsobila dôveryhodne a spoľahlivo. A o šesť týždňov už bola u nich. A teraz už spolu bývali päť rokov a stali sa z nich najlepšie priateľky.

Dva mesiace po Morganinom príchode hľadali ešte štvrtú spolubývajúcu. Abby sa so Sashou Hartmanovou zoznámila prostredníctvom svojej dávnej kamarátky z univerzity. Študovala medicínu na Newyorskej univerzite a chcela sa špecializovať na gynekológiu a pôrodníctvo. Štvrť Hell’s Kitchen jej vyhovovala. Všetky tri ženy sa jej pozdávali a uistila ich, že sa v byte nebude veľmi zdržiavať. Čas trávila najmä na prednáškach, v nemocnici alebo sa učila na skúšky v knižnici. Dievčina s tichým hlasom pochádzala z Atlanty, zmienila sa, že má v New Yorku sestru, ktorá žije v mestskej časti Manhattanu Tribeca. Zabudla im povedať, že sú jednovaječné dvojčatá. Hneď v prvý deň, ako sa nasťahovala, všetkých ohromila, keď sa náhle zjavila jej sestra s rovnakou hrivou plavých vlasov, v rovnakom tričku a džínsoch. Tri obyvateľky bytu si mysleli, že vidia dvojmo. Sashina sestra Valentina si z nich rada uťahovala a ďalších päť rokov sa za Sashu často vydávala. Valentina mala kľúč od ich bytu. Obe sestry si boli blízke, no povahovo boli odlišné ako deň a noc. Valentina ako úspešná modelka sa pohybovala vo vysokej spoločnosti, Sasha bola lekárka, oddaná práci a hlavným odevom v jej šatníku bol lekársky plášť. Už päť rokov sa pripravovala na prvú atestáciu v Langone Medical Center Newyorskej univerzity.

Mladé ženy tvorili rôznorodú a nezvyčajnú skupinu, no všetky boli pôvabné a zaujímavé. Päť rokov žili pod jednou strechou, pomáhali si, mali sa rady a stali sa z nich oddané priateľky. Nemali recept na priateľstvo, ich spolužitie bolo aj napriek povahovým odlišnostiam a odlišnému životnému štýlu idylické. Boli súčasťou akejsi rodiny, ktorú si samy vybrali, a loftový apartmánový byt v Hell’s Kitchen sa stal ich domovom. Podmienky vzájomného spolužitia im dokonale vyhovovali. Viedli rušný a činorodý život, mali náročnú prácu a spoločne si užívali chvíle voľna. Zhodli sa, že byt, ktorý Claire pred deviatimi rokmi objavila, bol výnimočný a osobitý. Hell’s Kitchen ich lákalo svojou minulosťou, keďže malo povesť spustnutej štvrte s podozrivými obyvateľmi. Pozostatky tých čias sa dali vybadať ešte na niektorých miestach, ale teraz tu bolo už bezpečne. Ľudia hovorili, že v mnohom pripomína Greenwich Village spred päťdesiatich rokov. Za takú nízku cenu by nikde v centre nenašli bývanie s rozlohou takmer 279 štvorcových metrov. Táto štvrť nemala nič z lesku a veľkoleposti mestských častí ako Meatpacking District, West Village, Tribeca či dokonca Chelsea a byty sa neprenajímali za astronomické sumy ako v SoHo. Hell’s Kitchen mala punc skutočnosti, ktorá sa z iných štvrtí takmer vytratila. Mladé ženy svoj domov milovali a nechceli bývať inde.

Život v dome bez výťahu síce mal isté nevýhody, ale nelámali si tým hlavu. V susednom bloku sídlila jedna dosť známa požiarna stanica v meste, Engine 34/Ladder 21, a počas výjazdov ich rušili húkajúce sirény, no zvykli si aj na to. Zložili sa aj na klimatizáciu, chvíľu trvalo, kým začala naplno fungovať vo veľkom priestore, ktorý využívali ako obývačku, ale napokon sa miestnosť ochladila a v zime zasa slušne kúrila. Ich izbietky boli primerane veľké, útulné a teplé. Bývali pohodlne a podľa vlastných predstáv a potrieb.

Keď sa do bytu spolu nasťahovali, priniesli so sebou svoje sny, nádeje, kariéru a minulosť a krok za krokom objavovali vzájomné obavy aj tajomstvá.

Clairina cesta ku kariére bola jasná. Chcela navrhovať topánky vlastnej značky a jedného dňa sa presláviť vo svete módy. Vedela, že prácou pre Arthura Adamsa sa jej sen nikdy nesplní, nemohla však riskovať, že príde o zamestnanie. Práci sa naplno venovala a bola pre ňu posvätná. Poučila sa od vlastnej matky, ktorá po svadbe s Clairiným otcom zanechala sľubne sa rozvíjajúcu kariéru vo významnej newyorskej firme interiérového dizajnu a odišla s ním do San Francisca. Tam rozbehol podnik, ktorý päť rokov sotva prežíval a napokon skrachoval. Clairin otec si neželal, aby sa matka vrátila do práce. Potrebovali však peniaze. Ona si potom roky tajne prizarábala drobnými dizajnérskymi prácami, aby nezranila jeho ego. Matkine dobre utajené úspory umožnili Claire navštevovať súkromnú školu a neskôr študovať na univerzite.

Otcov druhý podnik postihol rovnaký osud ako prvý. Claire už nemohla počúvať, ako jej matka stále dookola presviedča otca, aby vyskúšal niečo nové a nedal sa odradiť neúspechom. Otec napokon skončil ako realitný maklér a predával nehnuteľnosti. Túto prácu z duše nenávidel a stal sa z neho nevrlý, samotársky a zlostný človek. Claire bola svedkom, ako sa jej matka vzdala snov, spreneverila sa svojim ideálom, dala si ujsť väčšie príležitosti a skrývala svoj talent, aby otca podporovala a chránila.

Claire sa skalopevne rozhodla, že nikdy neobetuje kariéru kvôli mužovi, a už roky tvrdila, že sa nikdy nevydá. Raz sa matky spýtala, či niekedy ľutuje, že sa zriekla úspechu, ktorý ju možno v New Yorku čakal. Sarah Kellyová pokrútila hlavou. Milovala svojho manžela a zmierila sa s osudom, čo jej dcéra nijako nestrávila. Celý život si odtŕhali od úst, nedopriali si potešenie. Niekedy obetovali aj dovolenku, aby ich dcéra mohla chodiť do dobrej školy, ktorú matka platila z tajne ušetrených peňazí. Pre Claire manželstvo znamenalo život plný obetovania sa, odriekania, strát, prisahala si, že nedovolí, aby dopadla rovnako. Žiadny muž jej nebude brániť v budovaní kariéry či kradnúť jej sny.

Morgan mala podobné obavy ako Claire. Obe videli, ako sa ich matky obetovali pre mužov, za ktorých sa vydali. Morganinu matku nenaplnené ambície pripravili o všetko. Jej manželstvo bola hotová pohroma. Keď otehotnela so synom Oliverom a vzápätí s Morgan, zanechala sľubnú kariéru baletky v Bostone. Celý život ľutovala, že sa vzdala tancovania. Podľahla alkoholu, vlastne sa upila na smrť, keď jej deti študovali na univerzite, a otec zakrátko umrel pri autonehode.

Morgan sa pretĺkala životom, ako vedela. Vyštudovala ekonomickú univerzitu a ešte donedávna splácala študentskú pôžičku. Bola presvedčená, že matka si zničila život tým, že obetovala kariéru tanečníčky manželstvu a deťom. Morgan nemala v úmysle nasledovať jej  príklad. Divoké hádky rodičov a podgurážená matka, ba neraz spitá do nemoty, boli jediné spomienky Morgan a jej brata na detstvo.

Morganin o dva roky starší brat Oliver sa po vysokej škole presťahoval z Bostonu do New Yorku a zamestnal sa ako PR manažér. Firma, v ktorej pracoval, sa špecializovala na všetko, čo súviselo so športom. Žil s Gregom Trudeauom, slávnym hokejovým brankárom z Montrealu, hviezdou New York Rangers. Morgan s ním rada chodila na zápasy, kde Grega povzbudzovali. Neraz vzala aj svoje spolubývajúce, a tie si to vždy pekne užili. Obaja muži boli častými hosťami v ich byte a všetky ich zbožňovali.

Sashina rodinná situácia bola oveľa komplikovanejšia. Keď skončila vysokú školu a Valentina už pracovala ako modelka v New Yorku, ich rodičia absolvovali trpký rozvod, z ktorého sa jej matka nikdy nespamätala. Ich otec sa v jednom z obchodných domov, ktoré vlastnil, zamiloval do mladučkej modelky. O rok sa s ňou oženil a mal s ňou dve dcéry, čo matku dvojičiek neuveriteľne rozzúrilo. Všetkých presvedčila, že niet horšej fúrie než žena, ktorú manžel opustil a oženil sa s dvadsaťtriročnou modelkou. Lenže keď ho dvojčatá videli, pôsobil šťastne a svoje malé dcéry, jedna mala tri a druhá päť rokov, nesmierne miloval. Valentina sa o nevlastné sestry nezaujímala a otec pokladala za obyčajného pajáca. Sasha mala rozkošné sestričky rada a aj po rozvode rodičov si s otcom rozumeli. Ich matka bola rozvodová právnička v Atlante, známa ako žralok zo súdnej siene, čo sa po jej vlastnom rozvode ešte zhoršilo. Sasha sa vracala do Atlanty len zriedkavo. Desila sa aj telefonického rozhovoru s matkou, ktorá si nikdy neodpustila jedovaté poznámky na adresu ich otca, keď sa znovu oženil. Telefonát s ňou bol vyčerpávajúci.

Abbini rodičia boli stále spolu a rozumeli si. Pre náročnú prácu v televízii nevenovali dcére priveľa pozornosti, ale vždy ju podporovali v písaní. Počas piatich rokov, čo tieto štyri ženy spolu bývali, ich kariéra rovnomerne napredovala. Claire síce nebola veľmi spokojná vo svojej materskej firme, no snívala, že jedného dňa sa zamestná v exkluzívnej obuvníckej spoločnosti. Napriek tomu mala solídny plat, hoci na topánky, ktoré navrhovala, nebola pyšná.

Morgan pracovala pre tridsaťdeväťročného Georgea Lewisa, špičkového investičného manažéra na Wall Street, ktorý vybudoval vlastné impérium. Morgan milovala svoju prácu. Radila klientom v otázkach investícií a v šéfovom súkromnom lietadle sa presúvala na zaujímavé stretnutia do iných miest. Svojho nadriadeného nesmierne obdivovala a v tridsiatich troch rokoch sa venovala práci svojich snov.

Sashu čakali atestácie z pôrodníctva. Chcela sa venovať dvojitej špecializácii vysoko rizikových tehotenstiev a neplodnosti. Mala pred sebou ešte náročné a hektické dni a mesiace. Po skončení služby sa rada vracala domov, aby si pokecala so svojimi spolubývajúcimi, no väčšinu času aj tak prespala či oddychovala.

Jedinej Abby sa životná dráha trochu vymkla z rúk. Pred tromi rokmi stretla režiséra amatérskeho divadla, zamilovala sa doňho a svoj rozpísaný román v polovici zanechala. Presvedčil ju, aby pre jeho divadlo začala písať experimentálne hry. Jej spolubývajúcim a rodičom sa viac páčila beletria a próza než to, čo písala pre Ivana. Uisťoval ju, že jej tvorba je skvelá a avantgardná a určite jej prinesie slávu skôr ako tie jej komerčné nezmysly, ktoré písala dovtedy. Abby mu verila. Sľúbil, že jej hry zrežíruje, no doteraz to neurobil a uvádzal len vlastné. Abbine priateľky ho podozrievali, že je podvodník, ale Abby bola presvedčená, že je talentovaný a úprimný génius. Ivan mal štyridsaťšesť rokov a Abby bola jeho asistentkou. V divadle upratovala, maľovala kulisy, sedela v pokladnici. Už tri roky preňho na plný úväzok otročila. Nikdy sa neoženil, ale mal tri deti s dvomi rôznymi ženami, s ktorými sa nestretával. Tvrdil, že vzťah s ich matkami je príliš komplikovaný a negatívne ovplyvňuje jeho umeleckú tvorivosť. Napriek týmto výhovorkám bola Abby stále presvedčená, že jej hry dostane na scénu, verila, že dodrží slovo. No nič z toho nebolo. Bola slepá voči jeho hriechom a chybám a ospravedlňovala ho zakaždým, keď porušil sľub. Jej priateľky len bezmocne sledovali, ako mu vždy slepo uverila a dala mu ďalšiu šancu. S Ivanom to bolo ako hrať na automatoch, nikdy sa to nevyšlo. Iní už dávno stratili trpezlivosť, nijako ich neohúril. Abby však bola dôverčivá a milujúca, visela na každom jeho slove. Jej spolubývajúce sa s ňou o tom už nezhovárali, už ich to štvalo. Bola pod Ivanovým vplyvom, obetovala mu život, čas a svoju tvorbu, no nič z toho nedostala späť.

Rodičia Abby navrhli, aby sa vrátila do L. A. a pracovala na svojom románe. Pomohli by jej nájsť si  prácu vo filmových štúdiách alebo v televízii. Ivan však vyhlásil, že ak to urobí, stane sa komerčnou prostitútkou tak ako jej rodičia. Vraj je lepšia a talentovanejšia. Abby zostala s ním a čakala, kedy uvedie jej hru. Nebola hlúpa, len lojálna a naivná, a Ivan to dokonale zneužíval. Ani jedna zo spolubývajúcich ho nemala rada, neznášali ho, lebo Abby zavádzal. Diskutovať o tom s ňou však nemalo zmysel. Verila všetkému, čo jej natáral. Vedeli, že si od nej niekoľkokrát požičal peniaze a nikdy ich nevrátil. Abby tvrdila, že jej všetko splatí, keď sa zlepší jeho finančná situácia. Dokonca neplatil ani na svoje deti. Obe ich matky boli herečky. Po ľúbostnej afére s Ivanom sa stali úspešnými, čo ho jedovalo a tvrdil, že môžu deti zaopatriť oveľa lepšie než on. Vyhýbal sa akejkoľvek zodpovednosti. A nič nenasvedčovalo, že by sa Abby chcela z tohto zlého sna prebudiť. Jej priateľky ho neznášali, lebo Abby len využíval a klamal jej.

Nebol to prvý Abbin nerovnocenný vzťah. Za posledných päť rokov, čo dievčatá žili spolu, prichýlila mnoho stroskotancov. Býval u nich herec, ktorý bol na mizine a nevedel si nájsť prácu, ani len za čašníka ho nezobrali. Mesiac preležal u nich na gauči, až sa ostatné začali sťažovať. Abby bola doňho zamilovaná, on však ľúbil dievča, ktoré už šesť mesiacov trávilo v centre pre liečbu drogovej závislosti. Po ňom nasledovali spisovatelia a iní herci. Skrachovaný, hoci veľmi bystrý anglický šľachtic, ktorý si od nej stále požičiaval peniaze, a rad ďalších neúspešných, ctižiadostivých umelcov a mužov, ktorí ju klamali, až kým to nevzdala. Bohužiaľ, aj vzťah s Ivanom videla cez ružové okuliare.

Claire sa v posledných rokoch schádzala s mužmi len zriedkavo. Tvrdo pracovala a na romantiku nemala čas, no neprekážalo jej to. Nad výkresmi presedela celé noci a víkendy. Kariéra dizajnérky pre ňu znamenala viac než akýkoľvek vzťah. Horela ctižiadostivosťou, aká jej matke chýbala. Nič a nikto jej ju nevezme, tým si bola istá. Málokedy išla na rande s tým istým mužom viac než raz. Nikdy neprežila hlboký ľúbostný vzťah. Celou bytosťou sa venovala návrhárstvu. Nápadníkov zakaždým prekvapilo jej pracovné zanietenie. Len čo o ňu prejavili vážnejší záujem, odradila ich jej nedostupnosť. Každý vzťah vnímala ako hrozbu pre svoju kariéru a duševnú pohodu. V kúte obývačky mala vlastný dizajnérsky stôl, kde často sedávala dlho po tom, čo byt v noci stíchol.

Ani Sasha ako medička a teraz sekundárka na gynekologicko-pôrodníckom oddelení nemala čas na dôvernejšie známosti. Z času na čas prežila krátky románik, ale jej život sa podriaďoval rozpisu služieb a ten znemožňoval akýkoľvek osobný život. Buď pracovala v nemocnici, alebo vyčerpaná oddychovala doma či spala. Sasha bola neobyčajne krásna, no nemala čas hľadať si partnera. Na rozdiel od sestry dvojčaťa, ktorá sa stále zabávala, takmer si nevyzliekala lekársky plášť. Sashi sa v teoretickej rovine predstava manželstva a rodiny pozdávala, ale určite nie v najbližších rokoch. Často dokonca premýšľala, či by nebolo jednoduchšie zostať sama. Mužov, s ktorými sa príležitostne stretla, rýchlo unavilo čakať, kedy zasa nebude mať službu.

Jediná Morgan mala zo štyroch spolubývajúcich vážny vzťah s mužom, ktorého si všetky obľúbili. Max Murphy u nich pravidelne nocoval, hoci mal vlastný byt na Upper West Side. Od nich mohol pohodlnejšie dochádzať do vlastnej reštaurácie neďaleko ich bytu. Spoznali sa s ním všetky naraz, keď sa raz večer, rok po tom, čo sa Morgan a Sasha nasťahovali, rozhodli vyskúšať novú reštauráciu v susedstve. Max kúpil starú zanedbanú krčmu, ktorú prerobil na vyhľadávané miesto s rušným barom a skvelým jedlom. O tri dni Max a Morgan začali spolu chodiť. O ďalšie štyri roky reštaurácia výborne prosperovala a nemala núdzu o zákazníkov zo širokého okolia. Max mal vo dne v noci plné ruky práce. V reštaurácii zostával do druhej rána, o desiatej bol späť a pripravoval obedy. Max bol skvelý chlapík a všetky ho zbožňovali. Bol zanietený športový fanúšik, skvelý kuchár a tvrdo pracoval. Tento príjemný chlapík pochádzal z veľkej írskej rodiny. Jej členovia sa medzi sebou ustavične hádali, ale v skutočnosti sa mali radi. V tridsiatich piatich rokoch by sa rád oženil a mal deti, Morgan mu však hneď na začiatku oznámila, že manželstvo a deti nemá v pláne. Max veril, že časom ju obmäkčí, hoci sa mu to za štyri roky nepodarilo, no netlačil na ňu. Morgan mala tridsaťtri a Max, ktorého reštaurácia naplno zamestnávala, usúdil, že na rodinu majú stále čas. Navyše chcel otvoriť ešte jednu reštauráciu, čo zhltne veľa úspor, preto sa so založením rodiny veľmi neponáhľal. Morgan naďalej neústupne trvala na tom, že sa nevydá a nebude mať deti. Mali medzi sebou vrúcny a pevný vzťah, ale kariéra znamenala pre ňu všetko a nemienila sa jej vzdať.

Milan Buno, 6.9.2017