Dojímavý príbeh Zaľúbila som sa do nádeje

Hitom medzi mladými čitateľmi sa stala nielen preto, že jej hlavné postavy sú tínedžeri, ktorí dlhodobo alebo opakovane pobývajú v nemocnici s chronickými ochoreniami, ale najmä preto, že autorka otvorila tému permanentnej fyzickej bolesti, predčasnej smrti, domáceho násilia, bulímie či sebapoškodzovania.

Skupina smrteľne chorých pacientov.
Prísľub prežiť zvyšok života naplno.
Láska, ktorá pretvára a presahuje hranice.

Napriek nehostinnému nemocničnému prostrediu sa skupina smrteľne chorých pacientov teší z každej radosti, ktorú má na dosah: z kamarátstva, slobody, rebélie. Každý z nich je svojím spôsobom poškodený; každý z nich je vďaka tomu svojím spôsobom silnejší.

V bolesti a strate nachádzajú jeden druhého a spolu sú odhodlaní vziať si od života to, čo im vzala choroba. Vzniknú medzi nimi aj ľúbostné vzťahy, chlapci Neo a Coeur sa zamilujú do seba a takisto aj rozprávačka Sam do Hikari. Láska v tomto románe dýcha z každej stránky. No tragédia číha hneď za rohom, lebo dvaja z kamarátov, Neo a Coeur, zomrú.

Román Zaľúbila som sa do nádeje obsahuje aj prvky magického realizmu, lebo rozprávačka Sam je vlastne vtelená nesmrteľná duša nemocnice, ktorá získala ľudskú podobu, aby mohla utešiť malého chlapčeka s nulovou imunitou, ktorý musel žiť v izolácii. Keď chlapec Sam dospel, zaľúbili sa, no on sa rozhodol ukončiť svoj život, lebo by nikdy nemohol žiť mimo nemocnice. Nesmrteľná duša prijala jeho meno a stala sa z nej Sam. Ďalej pomáhala deťom zvyknúť si na život v nemocnici a uľahčiť im ho svojou spoločnosťou, kým nestretla novú lásku.

Láska môjho života chce zomrieť.
Povedať niečo také nahlas je tragické. Nie. Možno nie tragické. Možno len nefér. No myslím si, že keď začnete čítať tento príbeh, zistíte, že tragédia a nespravodlivosť zväčša spadajú do tej istej kategórie.
Lebo predtým, ako sa láska môjho života rozhodla, že už nechce žiť, povedala mi, že hviezdy patria nám. Boli sme spolu každý večer, telá sme mali jemne prepletené na drsných strešných škridliciach a učili sme sa naspamäť obrazce na oblohe. Takže ešte aj keď chradol a jeho telo bolo čoraz mŕtvejšie, verila som, že naše hviezdy mu dajú vieru. Verila som, že kým dokáže zdvihnúť pohľad a presvedčiť sa, že nespadli, udržia ho nažive.

Autorka Lancali, čo je pseudonym Andrey Callewaert, si vydala túto knihu najskôr sama. Chcela totiž, aby vyšiel presne tak, ako ho napísala. Sama si ho editovala, opravovala a sama sa zhostila aj marketingovej podpory. S obálkou knihy jej pomohla jej kamarátka, ktorá sa venuje dizajnu.
Po pár mesiacoch od vydania knihy sa predalo viac ako 70 000 výtlačkov a na svete bol hit. Práva na knihu predala vydavateľstvu Simon & Schuster, ktoré knihu vydalo tento rok a už je teda aj v slovenčine.