Dobrodružno-romantický príbeh o láske žoldniera a ženy s olivovozelenými očami

Píše sa rok 1844. Vo Florencii úraduje šikovná skupina vreckárov Fazellatiovcov na čele so spravodlivým žoldnierom Luccom Grazom, ktorej sa úspešne darí okrádať tunajšiu šľachtu. Ich krytie však ohrozí mladá Bianca prezlečená za Rica, ktorá sa jeden deň sčista-jasna objaví v uliciach Florencie a v ich rajóne začne okato vreckáriť.

Volala sa Ric. Prezlečená za chlapca prespávala pod kostolom v opustenej vlhkej pivničke, do ktorej zatekalo, a kde ju zo spánku budili špinavé holuby. Jediné, čo jej tam chýbalo, bol dotyk slnečných lúčov pri prebúdzaní.
Razila si cestu uličkou s kamennou dlažbou. Bola vlhká a šmykľavá, na niektorých miestach s malými jamami, ktoré zaplnila dažďová voda až po okraj. Zakliala presne tak, ako by to urobil každý Ric, keď do jednej šliapla a studená voda jej zmáčala hnedú poltopánku aj spodok nohavíc...

Fazellatiovci ju dolapia, ale namiesto toho, aby nebojácnu ženu maskujúcu sa za chlapca odovzdali žandárom, prijmú ju medzi seba. Zelenookého vreckára si pod svoje krídla zoberie vodca Lucca Grazo. Postupne zisťuje, že pred nimi skrýva nejedno tajomstvo, a čoraz viac sa musí premáhať, aby nepodľahol jeho nezvyčajným olivovým očiam.

Skupina Fazellatiovcov sa odrazu ocitá v nebezpečenstve a v ohrození života a až vtedy žoldnier konečne pochopí, prečo mu mladý Ric, teda Bianca, a tie tajomné zelené oči tak učarovali…
Kto je to v skutočnosti a čo pred nimi skrýva?

Vreckárka z Florencie, to je príbeh o čarovnom Toskánsku, ktorý sa začína v roku 1844 na Moste zlatníkov. Dobrodružný, romantický a napínavý príbeh o vreckároch, ktorých vo svojej dobe nevedel nikto zastaviť, ani odhaliť je rozhodne pútavý. V lese za mestom majú svoje sídlo v opustenej továrni, odkiaľ vyrážajú na lov. Vedeli nepozorovane prekĺznuť uličkami a svojimi šikovnými prstami ukradli vlastne čokoľvek, na čo si zmysleli...
Až raz jedného dňa...

Ivana si evidentne naštudovala reálie, historické fakty a tie šikovne preplietla s fiktívnym rozprávaním. Vznikol tak zaujímavý príbeh o vreckároch, ktorí okrádali šľachtu na Moste zlatníkov a dlho unikali spravodlivosti. Zároveň príbeh veľkej lásky, ktorý musí prekonať mnoho nástrah

Ivana Ondriová

Písanie je už viac ako desať rokov jej neoddeliteľnou súčasťou. Stalo sa jej únikom, vášňou, útočiskom a tým najdokonalejším oddychom od všetkých povinností. Jej príbehy sú nielen o láske, ale aj o zrade, hľadaní pravdy, šťastia a zmyslu života.

„Bez pochopenia svojej rodiny by som však písať nemohla. Keď práve sedím za notebookom, manžel Viliam za mňa dokonale preberá rolu žienky domácej. Spolu s Ninkou a Timkom, našimi deťmi, tvoríme dokonalý celok, ktorý je občas stratený vo veľkom svete, pričasto bláznivý, pohltený povinnosťami a takmer vždy hlučný,“ vyznáva sa sympatická spisovateľka, ktorá píše pre vydavateľstvo Motýľ už 10 rokov.