Čo zostane zo šľachtického rodu, keď sa zrúti celý svet? Odpoveď ponúka román Lazár

Všetko sa začína zvláštnym narodením malého Lajoša von Lazára. Chlapec má priesvitnú pokožku, modrastú tvár a vodové oči. Pôsobí tak krehko, že človek pri čítaní takmer podvedome spomalí. Lekár síce tvrdí, že je zdravý, no jeho otec barón Šándor v ňom od prvej chvíle vidí skôr problém než požehnanie. Táto úvodná scéna patrí k tým, ktoré zostanú v pamäti ešte dlho po dočítaní knihy. Nie preto, že by bola šokujúca, ale preto, ako presne ukazuje, že najväčšie tragédie sa niekedy začnú jedinou myšlienkou.

Lazár však nie je román o šľachte, je to román o ľuďoch. Áno, Lazárovci sú šľachtický rod, žijú na panstve, dedičstvo a rodové meno zohrávajú dôležitú úlohu. Lenže veľmi rýchlo sa ukáže, že šľachtický titul nikoho nechráni pred tým, čo prinesie 20. storočie. Rozpad monarchie, vojna, nové hranice, nástup totality. Každá historická udalosť ukrojí z ich sveta ďalší kus. A práve v tom spočíva sila románu. Dejiny tu nie sú učebnicovou kulisou. Sú živou silou, ktorá vstupuje do rodinných vzťahov, mení sny aj charakter postáv.

Lajoš postupne preberá rodové dedičstvo a chvíľu sa zdá, že staré časy sa ešte dajú zachrániť. Lenže vy pri čítaní tušíte, že pokoj dlho nevydrží. A keď do príbehu vstúpia jeho deti Eva a Pišta, už nejde len o zachovanie majetku. Ide o oveľa dôležitejšiu otázku – dá sa zostať slušným človekom v neslušnej dobe?

Na románe je sympatické, že postavy nie sú rozdelené na dobrých a zlých. Každý robí rozhodnutia, ktoré dávajú zmysel z jeho pohľadu, aj keď sa s nimi čitateľ nemusí stotožniť.
Barón Šándor nie je iba prísny otec. Je človekom zviazaným tradíciami, predstavou o rode a povinnosti. Lajoš zasa vyrastá s pocitom, že musí neustále niečo dokazovať. Eva a Pišta už čelia celkom inému svetu, v ktorom staré pravidlá prestávajú platiť.

Jedným z najzaujímavejších momentov je fakt, že autor čerpal inšpiráciu z histórie vlastnej rodiny. To je na románe cítiť. Nie preto, že by opisoval konkrétne udalosti ako kroniku, ale preto, že detaily pôsobia prirodzene. Keď Nelio Biedermann hovorí, že Lazárovcov sprevádzal pri veľkých tragédiách aj pri prvých láskach, presne vystihuje charakter knihy. Popri dejinných otrasoch zostáva priestor na obyčajné chvíle. Na rozhovory pri stole. Na letné dni, keď sa zdá, že svet je ešte v poriadku. Na nádej, ktorá sa objaví práve vtedy, keď by ju človek už nečakal. Možno práve tieto drobnosti robia román presvedčivejším než mnohé rozsiahle historické ságy.

Pozrite si video s autorom Neliom Biedermannom:

Lazár je rodinná sága, v ktorej nečakajte dramatické zvraty, či neustále prekvapenia. Plynie ako mohutná rieka, vezme si vás a unáša... dáva si načas. Buduje atmosféru, necháva postavy dozrievať a dovolí vám spoznať ich skôr, než ich postaví pred ťažké rozhodnutia.
Sú pasáže, kde autor viac pozoruje než dramatizuje. Na druhej strane práve vďaka tomu majú silné momenty oveľa väčší účinok. Nie sú to efektné filmové výbuchy. Skôr pripomínajú prasklinu na starej stene. Najprv si ju sotva všimnete, no postupne zistíte, že sa tiahne celým domom.

Milan Buno, knižný publicista