Čo všetko zažil pápež František? Toto je jeho autobiografia Nádej (VIDEO)

NÁDEJ je prvá autobiografia, ktorú kedy pápež v histórii vydal počas života. Pápež František jej písaniu venoval posledných šesť rokov a podrobne v nej spomína na celý svoj život, počnúc talianskymi koreňmi a dobrodružnou emigráciou jeho predkov do Latinskej Ameriky, cez detstvo, celú kňazskú službu, až po rozprávanie o takmer dvanástich rokoch pontifikátu.

Pápež začína svojimi predkami, ktorí emigrovali z Talianska. Zážitky a príbehy výborne zasadil do historického kontextu, dáva súvislosti, odkazuje na Sväté písmo a literatúru, rôzne romány a básne.

Na začiatku pontifikátu som mal pocit, že bude krátky. Nazdával som sa, že tri alebo štyri roky, viac isto nie. Zmienil som sa o tom aj v rozhovore s jedným mexickým televíznym novinárom. Tento silný pocit pramenil z presvedčenia, že som bol zvolený, lebo konkláve bolo rýchle, iné vysvetlenie som nemal. Neveril som, že napíšem tri encykliky a toľko listov, dokumentov, apoštolských exhortácií, ani že absolvujem toľké cesty, do viac ako šesťdesiatich krajín. Žasol som už nad tou prvou do Brazílie. Napriek tomu som to dokázal, prežil som...

Venuje sa rôznym témam ako futbal, knihy a hudba, ktoré miluje. Ako tajne prevážal ľudí, píše o dievčatách, pandémii, egoizme, o predchádzajúcich pápežoch.
Zaujímavé a silné sú pasáže o chudobe, utečencoch, o vojne na Ukrajine, o Gaze, klimatických zmenách, ale aj o mladých ľuďoch.

Píše o kľúčových momentoch svojho pontifikátu, vrátane dvoch pokusov o atentát, ktorému čelil počas návštevy Iraku v roku 2021, čo sa odhalilo až neskôr.
No v závere sa venuje aj humoru, dokonca prerozprával známy vtip o ňom samom, limuzíne a policajtoch:-)

Prečo sa oplatí prečítať pápežovu autobiografiu Nádej? A je určená len veriacim, alebo všetkým ľuďom? Pozrite si video, v ktorom cirkevný analytik Imrich Gazda hovorí o svojich dojmoch po prečítaní knihy:

Kniha mal pôvodne vyjsť až po jeho smrti, ale napokon pápež František dospel k presvedčeniu, že všetko toto posolstvo je potrebné už teraz, pretože sa nachádzame naozaj v ťažkých časoch.
Mapuje síce minulosť, obracia sa do histórie, ale tento autoportrét akoby chcel nasmerovať na budúcnosť, akoby pripravoval koniec jeho pontifikátu a čo bude nasledovať: musíme mať nádej, pracovať na zlepšovaní sveta, je to akoby duchovný odkaz svojím nasledovníkom a všetkým ľuďom...

Cítim, že celý môj život je preniknutý nádejou. Dokonca ani v najtemnejších chvíľach – myslím na temnú noc v Córdobe, kam som sa vrátil ako spovedník v rokoch 1990 – 1992 – som nikdy nemal pocit, že som ju stratil.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Alfréd Swan:

O nepozeraní televízie

Akoby mi Boh povedal, že televízia nie je pre mňa, že mi neprospieva. Pri svätej omši som zložil sľub Panne Márii a odvtedy ho dodržiavam, až na zriedkavé výnimky – napríklad 11. septembra 2001 alebo po havárii lietadla v Buenos Aires v roku 1999. Televíziu nepozerám od roku 1990, aby som dodržal sľub, ktorý som dal Panne Márii Karmelskej 15. júla toho roku.

O nádeji

Hovorieva sa, že „kým žijeme, máme nádej“, ale opak je pravdou – práve nádej udržiava život, chráni ho, stráži, vďaka nej rastie. Keby muži a ženy nepestovali túto cnosť, keby sa o ňu neopierali, nikdy by nevyšli z jaskýň a nezanechali by stopu v dejinách. Je tým najbožskejší, čo môže v ľudskom srdci existovať.

Text autobiografie Nádej je doplnený o niekoľko súkromných a nikdy nepublikovaných unikátnych fotografií z osobného archívu pápeža Františka.

Milan Buno, literárny publicista