Čo ak sa zamilujete a ešte sami neviete, čo to znamená? Prisahám na svoju dušu

Dåsnes príbeh vytvorila ako grafický román vo forme denníka, v ktorom sa striedajú ručne písané denníkové záznamy, komiksové sekvencie a celostránkové ilustrácie. Práve táto forma je jednou z najväčších predností knihy.
Spoznávame Tuvu, ktorá si na začiatku siedmeho ročníka vytvorí predstavu, ako by mal vyzerať jej nový život. Chce mať vlastný štýl. Chce byť dobrou kamarátkou. Chce pochopiť, čo sa vlastne deje medzi dievčatami a chlapcami. A možno by sa konečne mohla aj do niekoho zamilovať. Lenže jej dve najlepšie kamarátky, Bao a Linnéa, začínajú mať na lásku úplne odlišné názory.
Linnéa sa zamiluje a zrazu chce riešiť veci, ktoré Tuva s Bao ešte nedávno považovali za nudné a trochu trápne. Bao naopak romantiku odmieta. A Tuva zostáva niekde medzi nimi. Nechce prísť o svoje kamarátky, ale zároveň cíti, že sa v nej niečo mení.

Do Tuvinho sveta vstúpi nová spolužiačka Miriam. Tuva pri nej začne prežívať zvláštne pocity. Je nervózna, hanblivá a nedokáže celkom pochopiť, prečo na ňu Miriam pôsobí inak ako ostatné dievčatá. A práve tu je kniha mimoriadne citlivá. Nora Dåsnes nerobí z Tuviných pocitov veľké dramatické vyhlásenie. Naopak, necháva ich postupne dozrievať. Tuva sama ešte nevie, čo presne cíti, a čitateľ to zisťuje spolu s ňou.
Aj preto je príbeh presvedčivý. Nie je o tom, že dvanásťročná hrdinka musí mať okamžite jasno vo svojej identite. Je o objavovaní pocitov a o otázkach, ktoré môžu zostať určitý čas bez odpovede.

Forma knihy je možno ešte zaujímavejšia než samotná zápletka. Tuva si píše denník, a tak máme pocit, že vstupujeme priamo do jej hlavy. Raz čítame jej krátke poznámky, inokedy sledujeme komiksové obrázky a potom sa pred nami otvorí veľká ilustrácia.
Nórska porota, ktorá knihe udelila cenu ministerstva kultúry za najlepší komiks pre deti a mládež, ocenila práve striedanie ručne písaných denníkových strán, komiksových políčok a celostránkových obrazov. Podľa poroty tento spôsob rozprávania dodáva príbehu hĺbku. Farby pritom nie sú iba dekoráciou. Menia sa podľa nálady a pomáhajú vyjadrovať to, čo Tuva ešte nedokáže povedať slovami.

Témou knihy je aj prvá láska. Autorka však nevytvára presladený romantický príbeh. Tuva ešte len zisťuje, čo vlastne znamená byť zamilovaná. A keďže jej pocity smerujú k dievčaťu, musí zároveň premýšľať nad tým, čo to znamená pre ňu samotnú a ako by na to mohli reagovať ostatní. Dôležité je, že príbeh nezostáva iba pri otázke sexuality. Rovnako veľa priestoru venuje priateľstvu, žiarlivosti, neistote, potrebe patriť niekam a strachu, že sa človek začne meniť rýchlejšie než jeho najlepší kamaráti.

Kniha si získala pozornosť aj mimo Nórska. Jednu z najvýraznejších pochvál jej adresovala Alice Osemanová, autorka série Heartstopper. O príbehu napísala, že je nežný a rozkošný a prirovnala jeho čítanie k vrúcnemu objatiu.
A treba povedať, že označenie „oceňovaný grafický román“ v anotácii nie je iba marketingová fráza.

Prisahám na svoju dušu nie je príbeh, ktorý by mladému človeku vysvetľoval, aký má byť. Skôr mu hovorí, že je v poriadku hľadať vlastné odpovede. A možno je to jeden z najlepších spôsobov, ako hovoriť o dospievaní. Bez poučovania, bez veľkých prejavov a bez predstierania, že na všetko existuje jednoduchá odpoveď.