Čitateľky si ju vyžiadali a tak Táňa Keleová-Vasilková vydáva svoju prvotinu Cena za voľnosť

„Cena za voľnosť nie je moja nová kniha, nový príbeh... je to moja prvotina. Písala som ju presne pred tridsiatimi rokmi... a po prvýkrát sa dostala na pulty kníhkupectiev pred dvadsiatimi siedmimi rokmi. Tri roky trvalo, kým ju niekto akceptoval... a vydal. Teraz urobilo vydavateľstvo IKAR reedíciu a vy máte možnosť sa s príbehom mladej ženy Jany, či skôr dievčaťa, zoznámiť,“ odkazuje autorka.

Príbeh mladého študentského manželstva Jany a Vlada sa odohráva v 80. rokoch 20. storočia v Bratislave. Jana s Vladom sa zoberú proti vôli svojich rodičov, bývajú na manželskom internáte, narodí sa im dcéra Lucia...
Hlavná hrdinka zápasí s nedostatkom času, ktorý musí rozdeliť medzi štúdium a výchovu malej dcéry, a zároveň bojuje o zachovanie vlastných snov, ktorých sa nechce vzdať...

„Sama som zvedavá, ako sa vám bude príbeh Janky páčiť, pretože, pravdupovediac, ja som pri čítaní po tridsiatich rokoch mala trošku zvláštny pocit. Bola mi blízka a milá, a ešte vždy sa mi páči téma, ktorú som si vtedy zvolila, ale... dnes už píšem inak. Z mojej prvotiny cítiť, že je prvá... píšem ešte nesmelo... ale s citom a láskou. To cítiť z každého riadka. A tak by to vlastne malo byť, čiže je všetko v poriadku,“ priznáva Táňa Keleová-Vasilková.

Táňa sa jednoznačne posunula autorsky, príbehovo aj štylisticky, ale Cena za voľnosť má svoje čaro práve v tej takmer pôvodnej verzii. Navyše si ju doslova vyžiadali tisíce jej čitateliek, ktoré roky písali jej aj do vydavateľstva – vydajte prvú knihu, nedá sa nikde zohnať, akoby sa prepadla pod zem :)

Táňa má dlhé roky svoje verné čitateľky, mnohé pozná z besied, krstov, autogramiád. Stále jej pribúdajú nové a je to aj vďaka tomu, že sa vždy snažila priniesť úprimný príbeh podľa seba. Nikdy nekalkulovala, pre aké čitateľky by mal byť, ako a koho by mohol zaujať, aby sa kniha lepšie predávala. Jednoducho to vždy išlo z jej srdca.
A tak je to aj pri Cene za voľnosť.

Príbeh začala písať v jeden teplý letný večer pred tridsiatimi rokmi… V tom čase mali ešte len dve deti, osemročného Miška a malú dvojročnú Veroniku, a práve s nimi trávila leto na chalúpke. „Vyvárala som im dobroty, trebárs aj lievance na raňajky, keď nám došiel chlieb (v tom čase sme ešte nemali auto), hrala som sa s nimi na skrývačku alebo na Indiánov, maľovala som s nimi, modelovala z plastelíny úžasné výtvory… a stále som v sebe čosi vnímala. Pocit, že nie som naplno využitá, že chcem robiť aj čosi viac. Srdce mi pišťalo po niečom tvorivom,“ spomína si Táňa.

V kníhkupectvách teraz nájdete knihu v tradičnej verzii.
No dostanete ju aj limitovanej verzii – len 1997 kusov, čo odkazuje na rok vydania, každá táto kniha je očíslovaná, má nádhernú oriezku, je vo väčšom formáte a s Tániným podpisom.

Milan Buno, knižný publicista