Čítanie nebolo nikdy také dôležité (17.3.2009)

„V prieskumoch Literárneho informačného centra v roku 2003 a 2008 sme sa respondentov pýtali, či si spomínajú na to, že im v detstve čítali,“ hovorí Rankov. „Porovnávali sme skupinu odpovedajúcu kladne a záporne. Tieto rozdiely sú priepastné a dokazujú, že v detstve sa lámu hranice medzi čitateľstvom a nečitateľstvom.“ Deťom treba čítať, kým sú malé. Keď už vie dieťa čítať samo, netreba naň veľmi naliehať, pretože nerobí to, čo mu dospelí prikazujú, ale to, čo vidí, že robia. Dieťa má skôr tendenciu napodobňovať ako počúvať príkazy. Ak rodič chce, aby čítalo, sám by mal čítať.

Podľa Rankova čítanie nemusí byť nevyhnutne spojené s knihou. Ide o čítanie akýchkoľvek textov. V tom najužšom slova zmysle je to čítanie umeleckej literatúry, dokonca by sa dalo povedať, že národnej pôvodnej slovenskej umeleckej literatúry. No a tam výskumy ukazujú, že situácia je čoraz menej priaznivá. Mladí ľudia naozaj čítajú menej. Výskumy LIC v roku 2008 prvýkrát ukázali, že v skupine 15- až 17-ročných je nula percent tých, ktorí o sebe hovoria, že čítajú denne alebo takmer denne. V každej inej vekovej kategórii je to viac, v celej populácii je to v priemere asi 5,5 percenta a toto číslo stále klesá. Tí, ktorí sa najviac podieľajú na tom, že čítanie krásnej literatúry sa znižuje, sú práve najmladšie vekové kategórie.

Čítajú ženy viac ako muži? Výsledky prieskumu poukázali naozaj na veľké rozdiely. Základný rozdiel možno ani nie je vekový, ale rodový. „Muži čítajú neporovnateľne menej ako ženy. V skupine úplných nečitateľov krásnej literatúry majú muži v porovnaní so ženami asi štvornásobnú prevahu,“ pritakáva P.Rankov. Čítanie je teda viac ženská ako mužská aktivita. Prejavuje sa to aj na trhu v tom, že najpredávanejšie tituly patria k tzv. ženskej literatúre ako Táňa Keleová-Vasilková, Petra Džerengová-Nagyová či Danielle Steelová.

„Napriek výsledkom sociologických výskumov, v ktorých sa nám ukazuje, že v posledných rokoch každý rok ”odkvapne” z počtu najaktívnejších čitateľov, bol rok 2008 pre kníhkupcov lepší ako predchádzajúce,“ upozorňuje analytik P.Rankov. Dôležitejšie však je, do akej miery ich aj čítajú. Hlavná sezóna v kníhkupectvách je posledných šesť týždňov pred Vianocami. Človek si nekupuje knihu pre seba, aby ju sám čítal, ale aby ju daroval niekomu inému. Či ju obdarovaný bude čítať, to je otázka, dodáva Rankov. Z hľadiska marketingu je kniha ako dar dobrá, knižný trh existuje, vydavateľstvá prosperujú a vydávajú knihy, ale je to istým spôsobom ruleta. „Zaujímavé ale je, že spoločenský status knihy ako artefaktu je stále veľmi vysoký. Rodičia stále chcú, aby ich deti knihy čítali. Keď sme sa pýtali ľudí, ktorí sami seba deklarovali ako nečitateľov, či by chceli, aby ich blízki čítali knihy, tak respondenti odpovedali kladne. Knihe všetci prikladajú istú vznešenosť, považujú ju za prostriedok kultivácie osobnosti, kniha je na piedestáli, ale čítanie už s ňou nie je automaticky spájané.“

Čítanie a internet – nespojiteľné? „Keď sme porovnávali údaje ”čítania z internetu” v rokoch 2003 a 2008, teda za päťročné obdobie, pri kladení identických otázok sme zaznamenali niekoľkonásobné zvýšenie získavania informácií z internetu, pričom vzrástlo najmä čítanie odborných informácií,“ vysvetľuje P.Rankov. Ľudia viac čítajú na internete, čo je potešiteľné, no toto získavanie informácií má istú hladinu nasýtenosti a nemôže ísť donekonečna. Napríklad v skupine vysokoškolsky vzdelanej populácie, kde sa očakáva, že informácie z internetu získava najviac, bol nárast najmenší. Asi o polovicu viac ako pred piatimi rokmi je ľudí, ktorí každý deň získavajú informácie takýmto spôsobom. „Informačná explózia prináša obrovské množstvo informácií, na ktoré človek reaguje už len tým, že ich vníma. Istú kapacitu mozgu však zaťažujú informácie, ktoré neprinášajú človeku žiadnu výhodu, nehovoriac o žiadnom efekte alebo praktickej použiteľnosti, ale napriek tomu sa im nevyhneme,“ dodáva na záver Pavol Rankov z Knižničnej a informačnej katedry Filozofickej fakulty UK.

Foto: station.sk, amnezia.sk