Čítali ste Vtáky v tŕní? Toto musíte tiež!

Príbeh Štyri sestry je poctou rodine, ženám a jej rodnej krajine. Odohráva sa v Austrálii v 20. rokoch minulého storočia.
Zachytáva osudy dvoch párov dvojčiat. Edda a Grace, Tufts a Kitty – to sú štyri sestry, dcéry reverenda Latimera z mestečka Corunda. Všetky štyri sú krásne, bystré a ambiciózne, musia však čeliť predsudkom, čo vládnu vo vtedajšej spoločnosti.

Ich život sa od základov zmení, keď sa v miestnej nemocnici zamestnajú ako ošetrovateľky a zapoja sa do programu pre diplomované zdravotné sestry. A hoci prežívajú turbulentné časy, ako aj osobné vzostupy a pády, ich sesterské puto zostáva stále rovnako silné.

„Presne také dobré, ako jej nádherná romantická klasika Vtáky v tŕní.“
Marie Claire

Podľa médií si čitatelia historických rodinných drám prídu na svoje a budú nadšení. „Vezmite si túto knihu na pláž, do lietadla, na gauč – Štyri sestry budú pre vás tým najlepším spoločníkom,“ napísal Library Journal v recenzii.

Objednajte si novinku Štyri sestry.

Colleen McCulloughová si zarábala ako učiteľka, knihovníčka a novinárka. Rozhodla sa študovať medicínu, ale počas prvého ročníka začala trpieť alergiou na chirurgické mydlo a musela sa vzdať sna, že sa stane chirurgom. Preto prešla na neurológiu a pracovala v Royal North Shore Hospital v Sydney.
McCulloughová napísala celkovo 25 románov a už prvý z nich s názvom Tim (1974) sa dočkal u čitateľov veľkého úspechu. Podľa knihy vznikol aj film, v ktorom mierne retardovaného mladíka zahral Mel Gibson.
„Bola veľmi inteligentná a úprimná,“ spomína na ňu Shona Martynová z vydavateľstva Harper Collins. „Vždy sme sa tešili na každý jej nový rukopis...dodávala nám ich v škatuli z tvrdého papiera, ktorá bola vyrobená na mieru a podpísaná jej menom.“

Začítajte sa do jej posledného románu Štyri sestry:

Edda a Grace, Tufts a Kitty. Dva páry dvojčiat, dcéry reverenda Thomasa Latimera, pastora anglikánskej cirkvi vo farnosti svätého Marka v meste Corunda v Novom Južnom Walese.

Sedeli pri vyhasnutom kozube na štyroch čalúnených stoličkách bez operadla. V salóne bolo množstvo trkotajúcich žien, ktoré pozvala pastorova manželka Maude, aby spoločne oslávili nadchádzajúcu veľkú udalosť. Dievčatá o pár dní opustia faru a vo všeobecnej nemocnici Corunda Base nastúpia na štúdium ošetrovateľstva.

Už iba necelý týždeň, už iba zopár dní, v duchu si opakovala Edda. Zo všetkého toho rozruchu a pozornosti sa cítila trápne. Očami blúdila po miestnosti, aby sa vyhla pohľadu na macochu, ktorá mala ako zvyčajne hlavné slovo. Prečo musí toľko tárať?

Edda sedela v rade ako posledná a v drevenej dlážke pri jej stoličke bola diera. Keď kútikom oka zbadala v diere pohyb, v prvom momente stuhla, no vzápätí v duchu zaplesala. Veľký potkan! To bude zábava! Na mamin večierok vtrhne potkan! No poď, ešte kúsoček, pomyslela si škodoradostne a netrpezlivo čakala, kým sa vynorí hlava. Potom hlasno zalapá po dychu a z celej sily zvrieskne: „Potkan!“

Lenže keď sa hlava konečne objavila, Edda zmeravela od ľaku. Namiesto potkana sa z diery vynoril lesklý čierny klin s obrovským vibrujúcim jazykom, po ktorom nasledovalo lesklé telo, hrubé ako ženská ruka, zvrchu čierne a zospodu červené. Bol to dvojmetrový čierny had s červeným bruchom, smrteľne jedovatý. Ako sa sem len dostal?

Had sa pomaly plazil von z diery. Chvost mal ešte vnútri a Edda si uvedomila, že keď sa chvost uvoľní, had ním švihne nepredvídateľným smerom. To by bola katastrofa! Musí rýchlo niečo urobiť. Tufts, Grace a Kitty, ktoré sedeli vedľa nej, si očividne nič nevšimli.

Nohy stoličky, na ktorej sedela, sa dolu zužovali do hrotu. Edda sa zhlboka nadýchla, vstala a prednú nohu stoličky namierila rovno na hadovu hlavu. Potom si prudko sadla a pevne sa chytila okraja stoličky, pripravená na divokú jazdu.

Hrot nohy sa zaboril hadovi do lebky priamo medzi oči a dvojmetrové telo sa zdvihlo do výšky. Niekto prenikavo zvrieskol a kým Edda Latimerová bojovala, aby sa aj so stoličkou udržala na hadej hlave, ozývali sa ďalšie výkriky. Had sa metal a zvíjal, obtáčal sa jej okolo nôh a zúrivo ju švihal chvostom. Všetko sa dialo prirýchlo a chaoticky - Edda mala pocit, akoby sa ocitla v mláťačke.

Ženy v panike jačali a pobehovali, vydesene na Eddu vyvaľovali oči, neschopné pomôcť jej.

Jediná, ktorá nestratila duchaprítomnosť, bola Kitty. Jedným skokom sa ocitla na druhej strane kozuba, schmatla sekerku na štiepanie triesok a pomedzi dva údery chvostom odsekla zvíjajúcemu sa hadovi hlavu.

„Už môžeš vstať, Eds,“ povedala Kitty sestre a pustila sekerku na zem. „Taká obluda! Budeš samá modrina.“

„Čo ste rozum potratili?“ zavzlykala Grace vydesene.

„Načisto ste sa zbláznili!“ skríkla Tufts na Eddu a Kitty.

Reverend Thomas Latimer, biely ako stena, mal plné ruky práce so svojou druhou manželkou, ktorá bola na pokraji nervového zrútenia, a tak sa svojim úžasne odvážnym dcéram nemohol venovať.

Krik pomaly ustával a niektoré trúfalejšie ženy sa zhŕkli okolo hada, aby sa na vlastné oči presvedčili, či je tá obrovská potvora skutočne mŕtva, zatiaľ čo Enid Treadbyová a Henrietta Burdumová pomáhali pastorovi chlácholiť Maude. Okrem oslávenkýň si už nikto ani len nespomenul na pôvodný účel tohto pokazeného večierka. Zaujímala ich jediná vec. Tá čudáčka Edda Latimerová zneškodnila smrteľne jedovatého obrovského hada a ženy sa už nevedeli dočkať, kým o tom povedia všetkým v Corunde. Postupne všetky odchádzali domov, aby sa mohli venovať svojej obľúbenej činnosti - klebeteniu a ohováraniu.

Dievčatá pristúpili k opustenému servírovaciemu vozíku, naliali si čaj do porcelánových šálok a pustili sa do obložených chlebíčkov.

„Bláznivé ženské,“ povedala Tufts a zamávala čajníkom v ruke. „Vyvádzali, akoby sa šiel zrútiť svet! Hoci musím uznať, že aj mňa si vydesila, Edda. Čo by si urobila, keby to s tou nohou nevyšlo?“

„Požiadala by som ťa o radu.“

„Haha! A načo, prosím ťa? Veď Kitty, naša druhá hrdinka, mala všetko pod kontrolou.“ Tufts sa poobzerala okolo seba. „Neverím, všetky odchádzajú. Len jedzte, dievčatá, jedla je tu ako pre regiment.“

„Mama sa z toho bude spamätávať najmenej týždeň,“ vyhlásila Grace pobavene a naliala si ďalšiu šálku čaju. „Aspoň ľahšie prekoná hrôzu z toho, že príde o štyri neplatené pomocnice v domácnosti.“

„Pch!“ fľochla Kitty. „Omyl, Grace. Ani smrť toho najobrovskejšieho a najjedovatejšieho hada na svete nedokáže zahnať matkine obavy z toho, že príde o lacnú pracovnú silu.“

„A čo je ešte horšie,“ pokračovala Tufts, „hneď ako sa mama trochu pozviecha, začne Eddu poučovať, ako treba hada zabiť taktne a diskrétne. Ty si spôsobila rozruch, Edda.“

„No a čo,“ vyhlásila Edda spokojne a natrela si hrubú vrstvu jahodového džemu na čajový koláč. „Keby som nespôsobila rozruch, neušli by sa nám čajové koláče. Všetky by ich pojedli mamine priateľky.“

Rozosmiala sa. „Už budúci pondelok, dievčatá! Už budúci pondelok začíname žiť svoj vlastný život, bez mamy. Konečne!“ Pozrela sa na Tufts a Kitty. „Dúfam, že ste sa neurazili. Veď viete, ako to myslím.“

„Áno, vieme,“ zahundrala Kitty.

Milan Buno, 4.11.2015