Cesta okolo sveta za jedlom, históriou a zmyslom domova. Národné jedlá

Vydáva sa pátrať po pravde, ktorá sa skrýva za večným klišé „sme to, čo jeme“, a to do veľkých gastronomických centier Paríža, Neapola, Tokia, Sevilly, Oaxacy a Istanbulu – so záverečnou zastávkou pri ukrajinskom boršči.

V Paríži zisťuje prekvapujúci nezáujem o tradičné francúzske pot-au-feu, pričom francúzski gurmáni uprednostňujú novšie, trendovejšie medzinárodné kuchyne. Napríklad v bistre s názvom Mekong majú úžasné kuracie banh na karí, ktoré s láskou pripravila istá Vietnamka. „S povzdychom povedala, že Saigon je tres belle, mais Paris? Eh bien, un peu triste...“ Čiže Saigon je veľmi pekný, ale Paríž tak trošku smutný...

V Neapole skúma skromné a nesprávne chápané začiatky pizze.
V Tokiu ju prekvapí uprednostňovanie ramenu pred tradičným gohanom a konbinizácia spoločnosti.
V Seville odhaľuje náboženské dôsledky jamónu a vznik tapas.
V Oaxace rozpletá komplikované prelínanie domorodého a európskeho a opätovné presadenie kukurice.
A nakoniec ju čaká komplikované dedičstvo multikulturalizmu v Istanbule.

Anya sa zaoberá týmito ikonickými jedlami svojím zvedavým pohľadom a nezameniteľným vtipom, keď sa rozpráva s kuchármi, remeselníkmi, vedcami, politickými aktivistami a úplne cudzími ľuďmi, pričom sa snaží pochopiť, čo predstavuje „národnú“ kultúru jedla.

V knihe Národné jedlá odhaľuje a prehodnocuje fascinujúcu úlohu, ktorú jedlo zohráva pri vytváraní kultúrneho dedičstva – s tým, ako sa mení politická a sociálna identita národa, mení sa aj jeho chuť. Ako napísali vo Financial Times, „oslnivo inteligentné skúmanie toho, ako sa jedlá stávajú národnými symbolmi. Je to poučné a zároveň zábavné čítanie. Na konci tejto pozoruhodnej knihy pochopíte, že otázka národných jedál sa vždy dotýka hlbších problémov.“