Akoby som bola kronikárka našej rodiny...a mali pravdu

 V dedinke na juhu Slovenska sa tlačil celý svet. Spomienky na predkov, čarodejnice a čudákov prichádzali aj z okolitých dedín, lebo vedeli, že v Jablonej Panici si ich niekto zapamätá. Lenže na to, aby niekto napísal knihu o láske a smrti, generáciách silných žien, o Maďaroch na Slovensku, o rodine, v ktorej predčasne zomierajú muži, musí spolovice dozrieť a spolovice ostať dieťa...

Rozprávačka Alma je etnická Maďarka a jej meno v maďarčine znamená jablko. Rozpráva príbehy generácií žien, ktoré si odovzdávali meno Kornélia namiesto priezviska. A tak sa v tejto kronike rodiny stretneme s všednými i nezvyčajnými ľuďmi a udalosťami. Príbehy o čudákoch, o cestovateľovi, ktorý sa nikdy nevrátil z Ruska, o lietajúcom chlapcovi, o sestrách, ktoré nikdy nedospeli, ale aj o spievajúcom chlapcovi.

„Moja kniha je ako jabloň. Síce sa začína v záhrade mojej starej mamy, Kornélie druhej, Mamaky, ale postupne na seba nabaľuje aj ďalšie vzdialené mestá i ľudí. Mamaka je stredobodom tohto dedinského univerza na južnom Slovensku. Alma síce jedného dňa opúšťa tú záhradu, ale príbehy silných žien ju nasledujú,“ dodáva autorka Beata Balogová.

Kornélie je príbeh o našich koreňoch a minulosti, ktoré nás nemusia vždy len ťažiť. Práve naopak, možno aj my dokážeme zachraňovať svet v jeho malých detailoch, ako mi povedala autorka. Len potrebujeme poznať sami seba, svoje limity, chápať iných, rešpektovať ich. Pri čítaní tejto knihy sa možno prenesiete na dedinu ku svojím starým rodičom, budete cítiť neopakovateľnú vôňu starého, možno trošku navlhnutého domu. Budete počuť typický dedinský ruch a hlásenie z amplióna. Do nosa sa vám dostane vôňa čerstvo upečenej štrúdle a hlavne vareného slivkového lekváru. A vás to všetko pohladí po duši a začnete sa blažene usmievať...

Porozprávala mi aj o Bertalanovi Bolondosovi, ktorý vraj odišiel do Sovietskeho zväzu. Nikto nevedel prečo a na ako dlho. Neposielal o sebe správy, len darčeky pre dedinčanov. Každý rok dostal niekto iný darček z ďalekej krajiny. Matriošky, malé umelé rakety, bustu Lenina, vyšívané dečky, malý drevený Kremeľ, ceruzky s kosákom a kladivom nad hrotom. Písal aj pohľadnice, ale tie neprinášali odpovede, skôr ďalšie otázky. Boli ako náhodne vytrhnuté strany z poznámkového bloku tajného agenta: sused je číslo tri; chlieb je lacnejší než vlani. Zvláštne bolo, že darčeky a pohľadnice chodili aj po Bertalanovej smrti, akoby sa tá činnosť dedila presne tak, ako sa dedilo meno Kornélia. Nevie sa, kto tie pohľadnice čítal, ale každý poznal ich príbeh a na rôznych oslavách z nich opakovali vety. Ak sa objavila v dedine nejaká sovietska atrapa, ľudia bez rozmýšľania povedali: Ach, toto je od Bertalana.

Beata Balogová je novinárka, ktorá píše v slovenčine, maďarčine a v angličtine. Narodila sa v Lučenci a žije v Bratislave. Je absolventkou Kolumbijskej univerzity v New Yorku v Spojených štátoch, kde študovala žurnalistiku v rokoch 2006 a 2007. Od roku 2014 pôsobí ako šéfredaktorka denníka SME. Jej zbierka esejí Kniha plná ľudí vyšla v roku 2019. V roku 2020 získala Európsku novinársku cenu v kategórii názorov a komentárov. Aktívne sa zasadzuje za slobodu tlače a ochranu novinárov doma aj v zahraničí.

Milan Buno, knižný publicista