Ako vyzerala socialistická Trnava?

Ide o výber z pohľadníc vydávaných v období budovania socialistického štátu a kolekciu doplňujú dobové čiernobiele fotografie. Aj obdobie konca štyridsiatych a celé päťdesiate roky sú zachytené zväčša na čiernobielych pohľadniciach, robených podľa fotografickej predlohy.

Retro Trnava patrí ku knižným titulom, ktoré v uplynulých rokoch priniesli pohľad na tri desiatky slovenských miest a regiónov takisto prostredníctvom pohľadníc, avšak predovšetkým z medzivojnového obdobia, z čias prvej republiky i staršie.
„Uvedomili sme si však, že aj pohľadnice z rokov budovania socializmu sú už v podstate historické a majú svoju výpovednú hodnotu. Tak vznikla nová edícia Retro a v nej pred Trnavou Bratislava a Vysoké Tatry,“ uviedol šéf vydavateľstva Dajama a spoluautor knihy Daniel Kollár.

Pri zostavovaní knihy použili autori Simona Jurčová a Daniel Kollár zbierku trnavského zberateľa Jozefa Benka. „Bola to ťažká úloha, mali sme pred sebou na výber tisícku záberov na mesto,“ uviedol Kollár.
Išlo o farebné zábery, mnohé iba kolorované, no veľká väčšina bola ideologicky podfarbená, so snahou ukázať, ako sa v Trnave úspešne buduje socializmus.
Najviac fotiek tam nájdete z historického centra – vtedy bolo pomerne zanedbané a krásne vidieť jeho postupné premeny. Nechýba dominanta Trnavy mestská veža, ale aj ďalšie cenné budovy.

Naštylizovaná idylka

Kniha Retro Trnava je rozdelená na kapitoly ako Ulice, Námestia, Pamätihodnosti, Socialistická moderna, Šport, či Kuriozity.
V socializme vychádzali hlavne tzv. okienkové pohľadnice s viacerými zábermi aj na menej všedné či nečakané témy. Napríklad sa dala kúpiť pohľadnica s kúpaliskami a športovou halou, s novými sídliskami, s domom revolučného hnutia, z výskumného ústavu kukurice, spotrebného družstva Jednota, z priemyselných objektov či vtedy veľmi úspešného futbalového klubu Spartak, aj s podpismi hráčov.

„Túto naštylizovanú idylku sme dali do kontrastu s čiernobielymi zábermi Jozefa Šelestiaka, ktorý fotografuje Trnavu už viac ako štyridsať rokov. Na jeho fotkách vidno, ako sa bager zahryzol do hlavného námestia, ako postupne mizli meštianske domy, aká bola skutočná starostlivosť o historické objekty,“ dodal vydavateľ.

Texty k 160 pohľadniciam doplnila Simona Jurčová, pričom využívala rôzne zdroje informácií. V mnohom jej pomohol zdigitalizovaný archív fotografií TASR.

Milan Buno, knižný publicista