Ako spoznať falošné informácie a hoaxy?

Jestvujú alternatívne fakty? Môže byť niečo pravda pre mňa, ale nie pre iného človeka. Ako sa brániť falošným a nepodloženým tvrdeniam? A ako rozlíšiť hoaxy a fake news od tých pravdivých správ?
O tom je novinka švédskej autorky, profesorky teoretickej filozofie Asy Wikforssovej Alternatívne fakty. 

„Z každej strany sa na nás valia rôzne informácie a my sme jednoducho príliš zaneprázdnení na to, aby sme hľadali pravdu a či uveriť tomu alebo tomu. Nie je to ľahké a práve táto kniha je pre ľudí, ktorí hľadajú túto pravdu. Pre tých, nevedia hľadať, nevyznajú sa v tom, ale tiež pre tých skúsenejších a vďaka nej budú vedieť svoje poznatky sprostredkovať iným. Je to naozaj veľmi aktuálna kniha,“ tvrdí prekladateľ a cestovateľ Jozef Zelizňák v knižnom podcaste ku knihe Alternatívne fakty.

„Ak ľudia nemajú až taký veľký záujem o svet, o dianie, stačí im aj titulok. Krátky, možno manipulatívny, skreslený a nepravdivý,“ upozorňuje prekladateľ Jozef Zelizňák a dodáva: „V spoločnosti badať akýsi úpadok. Kedysi úcta k elitám a odborníkom bola ďaleko silnejšia, politika bola profesia. Boli to ľudia, ktorí neboli možno vždy čestní, ale robili to profesionálne. Dnes byť politikom je hanba a politikom môže byť de facto hocikto, takže potom to tak aj vyzerá.“

O fake news, hoaxoch a alternatívnych faktoch.
O politike a táraní.
O cestovaní a spoznávaní pravdy.
O tom všetkom v rozhovore s prekladateľom a cestovateľom Jozefom Zelizňákom v knižnom podcaste. Vypočujte si ho:

Označenie alternatívne fakty sa stalo akýmsi symbolom súčasného vývoja. Jeho korene siahajú k diskusii o počte účastníkov na Trumpovej inaugurácii 20. januára 2017. Trumpov tlačový tajomník Sean Spicer tvrdil, že išlo o najväčšiu účasť v histórii prezidentských inaugurácií.
„Venujem sa aj snahe pochopiť, prečo sme my ľudia takí zraniteľní zoči-voči nepravde a aké psychologické mechanizmy spôsobujú, že niekedy zavrhneme dostupné poznanie,“ približuje autorka knihy z vydavateľstva Ikar Alternatívne fakty.

Asa Wikforss napísala knihu Alternatívne fakty v roku 2017 krátko po nástupe Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta. Trump už prezidentom nie je, no nástroje na pochopenie sveta, ktoré autorka ponúka v tejto knihe, sú platné a užitočné naďalej.

Prečítajte si úryvok z knihy Alternatívne fakty:

Prečo veríme takým zvláštnym veciam? Ľudia veria množstvu zvláštnych vecí. Takmer polovica dospelých v USA verí, že jestvujú prízraky, a 26 percent verí, že existujú strigy. Celých 11 percent si myslí, že sa nedá vylúčiť, že svet riadia ropuchy, ktoré na seba vzali ľudskú podobu. Menej než polovica prijíma evolučnú teóriu a jeden zo štyroch verí, že Slnko sa točí okolo Zeme a nie naopak. V Európskej únii to v otázke evolúcie vyzerá o čosi lepšie (verí na ňu 70 percent). Vo Švédsku verí 16 percent na prízraky a celých 37 percent na paranormálne javy, teda nadprirodzené udalosti, ktoré sa nedajú vedecky vysvetliť.
Ľahko sa tomu smeje. Možno je jedno, či ľudia veria na existenciu prízrakov alebo stríg (hoci upaľovanie bosoriek v 17. storočí ukazuje, že to môže aj nebyť jedno). No v dnešnej spoločnosti je dôležité, či nám neunikajú základné vedecké a spoločenské fakty. Napríklad 32 percent Američanov verí, že klimatické zmeny nespôsobuje ľudská činnosť.
Ako je to možné? V princípe ide o dve otázky. Ako sa stane, že ľudia vôbec uveria takýmto lžiam? A ako môžu veriť naďalej? Na prvú otázku sa odpovedá jednoduchšie...

Milan Buno, knižný publicista