Ako sa menila bratislavská štvrť v priebehu desaťročí? Pozrite si fotografie

Vydavateľ Daniel Kollár je hrdý Karlovešťan a kníhkupectvo jeho vydavateľstva nájdete práve tam, kúsok od Karloveského ramena. V minulosti už vyšli Premeny Bratislavy, ale k tejto knihe má možno ešte osobitejší vzťah.
Môžete si porovnať fotografie viacerých autorov, najmä z polovice 20. storočia, s dnešnými zábermi Ľubomíra Deáka, ktoré urobil presne z tých istých uhlov a za tých istých svetelných podmienok. „Keď som ich uvidel, slovo dalo slovo a naša spolupráca aj so známym znalcom histórie Karlovej Vsi Matúšom Šrámekom priniesla ovocie v podobe tejto knižnej novinky. Čitateľ, najmä Karlovešťan, v nej nájde zábery na mnohé miestne lokality spred 70 rokov, o výzore ktorých ani netuší. Krásnymi príkladmi sú Karloveská či Botanická ulica,“ približuje Daniel Kollár.

Stále žije veľa ľudí narodených v období spred niekoľkých dekád, ktorí si radi osviežia spomienky na Karlovu Ves svojho detstva či mladosti. Môže však zaujať aj „ponovembrovú“ generáciu, minimálne tým, akými obrovskými zmenami prešla táto niekdajšia vinohradnícka obec za niekoľko desaťročí. Možno aj ich prekvapí, že viaceré niekdajšie zákutia vôbec nespoznajú... a pritom to naozaj nie je tak dávno.

Historicky cenné fotografie

Autor súčasných fotografií Ľubomír Deák, hoci nie je Karlovešťan, má rád Karlovu Ves, ktorú spoznal najmä vďaka spolupráci s Matúšom Šrámekom. Bol to predovšetkým Matúš Šrámek, ktorý zo svojho archívu vytiahol mnohé dobové zábery nenávratne stratených častí starej Karlovej Vsi a už v úvode knihy sa vyznáva aj zo svojho vzťahu ku Karlovej Vsi.

V knižke Premeny Karlovej Vsi sú takisto snímky najvýznamnejšieho bratislavského fotografa medzivojnového obdobia Jozefa Hofera a nechýbajú v nej zábery bratislavského mestského fotografa, Karlovešťana Františka Silaveckého či nemenej známeho Antona Šmotláka.

Nájdete v nej aj fotky Karlovešťanov, napríklad od Viliama Klassu, Jána Patereka, Alojza Šafaríka a Tibora Kopču, pre ktorých bolo fotografovanie záľubou popri zamestnaní. Historicky cenné sú i fotografie neznámych autorov z rodinných albumov viacerých Karlovešťanov. „Z tejto skupiny by som vyzdvihol fotografiu najstaršej karloveskej školy z roku 1918, colnice na hranici Slovenského štátu a Nemeckej ríše na Devínskej ceste z roku 1944 či fotografiu kríža na Svrčej ulici. Sú jedinečné. Iné zábery týchto miest nie sú totiž známe,“ dodáva Matúš Šrámek.

Aj prostredníctvom Šrámekových originálnych textov ponúka kniha odpoveď na otázku, či Karlova Ves opeknela alebo sa stratil jej niekdajší pôvab a šarm. „Spomínať treba, ale zbytočné je plakať. Želám spoluobčanom pekný zážitok pri čítaní knižky, a tiež, aby možnosť porovnania minulosti so súčasnosťou Karlovej Vsi viedla k prehĺbeniu ich vzťahu s miestom, kde žijú,“ dodáva.