Ako rozumieť správaniu dospievajúcich a čo pri nich radšej nerobiť? Poradí neuropsychológ Robert Krause

„Veď už je dosť veľký na to, aby to pochopil.“
Toto je veta, ktorú rodičia možno povedali alebo si aspoň pomysleli mnohokrát. Tínedžer predsa vie, čo je správne a čo nie. Vie, že má ísť spať. Vie, že nemá tráviť celý večer na mobile. Vie, že alkohol, cigarety či iné návykové látky nie sú dobrý nápad. Vie, že by mal myslieť na školu a že rozhodnutia majú svoje následky.
Tak prečo sa niekedy správa úplne opačne?

Aj na túto otázku sa snaží odpovedať Robert Krause, neuropsychológ, dvojnásobný otec a autor knižnej série Detský mozog, v ktorej už vyšli štyri knihy – Novorodenec, Batoľa, Predškolák, Školák a teraz teda piata Tínedžer. Jej ambíciou nie je ospravedlniť každé správanie dospievajúceho človeka. Skôr ponúka rodičom, pedagógom a všetkým, ktorí s tínedžermi prichádzajú do kontaktu, inú perspektívu. Najprv porozumieť. A až potom reagovať.

Prečo je pre tínedžera partia taká dôležitá?
Jednou z vecí, ktoré môžu rodičom pripadať zvláštne, je náhla zmena priorít. Ešte nedávno bolo dôležité, čo si myslí mama alebo otec. Zrazu môže byť oveľa dôležitejšie, čo si o tínedžerovi myslia spolužiaci, kamaráti alebo ľudia, ktorých sleduje na sociálnych sieťach. Podľa Krauseho to nie je iba obyčajná túžba „zapáčiť sa“. V období dospievania rastie potreba sociálnej interakcie, autonómie a príslušnosti ku skupine. Mladý človek sa totiž potrebuje postupne odpútať od primárnej rodiny a budovať si vlastnú identitu. Preto môže byť názor rovesníkov niekedy emocionálne silnejší než názor rodiča.
A práve vtedy môže prísť aj rizikové správanie.

Prečo chce všetko hneď?
Ďalšia situácia, ktorú kniha vysvetľuje, súvisí s odmenou. Tínedžer môže uprednostňovať krátkodobú odmenu pred dlhodobým výsledkom. Dnes večer sa chce zabaviť. Teraz chce odpísať na správu. Teraz chce hrať. Teraz chce ísť von.
A učenie? To môže počkať.
Problém je, že dospelý človek sa na takú situáciu často pozerá cez vlastnú skúsenosť. Vie, že dnešná disciplína môže priniesť výsledok o mesiac či o rok. Tínedžer však môže byť oveľa citlivejší na okamžitú odmenu.

Podobný mechanizmus môže podľa knihy súvisieť aj s preferenciou sladkých jedál a nápojov. Autor upozorňuje na výskumy, podľa ktorých môže byť mozog dospievajúcich na odmeňujúci účinok sladkých látok citlivejší. Takže nie, argument „daj si radšej niečo zdravšie, to oceníš neskôr“ nemusí byť pre tínedžerský mozog práve najpresvedčivejší.

Pozrite si video s Robertom Krausem:

Riskovanie nemusí byť vždy zlé.
Zaujímavé je aj rozlíšenie medzi zdravým a nezdravým riskovaním. Riskovať totiž neznamená automaticky robiť niečo nebezpečné. Za zdravú formu riskovania môžeme považovať napríklad šport, verejné vystupovanie, požiadanie o pomoc, pozvanie na rande, absolvovanie náročného kurzu alebo dokonca priznanie chyby a ospravedlnenie sa. Takéto situácie tínedžerovi umožňujú skúšať vlastné schopnosti a zároveň sa učiť pracovať s dôsledkami svojich rozhodnutí.

Na druhej strane stojí rizikové správanie, pri ktorom môže ísť o vážne ohrozenie – napríklad jazdu pod vplyvom alkoholu, nechránený pohlavný styk, fyzickú agresiu, šikanovanie či konanie pod tlakom skupiny. A práve tu prichádza autor s ďalším praktickým nástrojom - pravidlom siedmich sekúnd. Myšlienka je jednoduchá: naučiť tínedžera vytvoriť si pred impulzívnym rozhodnutím krátku pauzu. Niekedy môže byť niekoľko sekúnd rozdielom medzi impulzom a rozhodnutím.

Robert Krause v knihe Detský mozog: Tínedžer ponúka rodičom práve takúto mapu. Nie je to návod na dokonale vychovaného tínedžera... taký napokon pravdepodobne neexistuje. Je to skôr pozvanie pozrieť sa na dospievanie cez neurovedu, psychológiu a konkrétne každodenné situácie. A možno po jej prečítaní pri najbližšom konflikte s tínedžerom človek najskôr neurobí to, čo robí zvyčajne.

Milan Buno, knižný publicista