bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Ako prežiť v škôlke? Praktická príručka pre rodičov

Ako prežiť škôlku je užitočná príručka, v ktorej nájdete množstvo tipov, ako zvládnuť so svojimi deťmi toto náročné obdobie. Medzi druhým a šiestym rokom totiž prechádzajú deti viacerými zásadnými premenami. Zároveň sa však každé rozvíja v rozličných smeroch rozdielnym tempom, takže o to viac sa im treba venovať, podporovať ich, správne na ne reagovať.

Ako tvrdí autorka, tieto rozhodujúce roky tvoria základ všetkého, čo sa dieťa musí o živote naučiť. Päťročný drobec je ešte úplne otvorený a nepredpojatý, celkom ako nepopísaný list. Preto mu nikdy nepovedzte, že toto a tamto sa takto nerobí alebo že niečo vôbec nevyzerá pravdepodobné.

Deti v tomto veku sa pri svojich činnostiach ustavične stretávajú so životnými múdrosťami. Tak im umožnite tieto skúsenosti získať, vezmite ich za ruku a, ak vám to dovolia, vstúpte na palubu ich lode. To, čo sa deti v tom období učia, im poskytuje potrebnú výzbroj, aby sa v budúcnosti vyrovnali s porážkami a so stratami a jedného dňa preskúmali, či sú ich sny realistické.

Takže ak máte deti v tomto škôlkarskom veku alebo sa doň blížia, odporúčame novinku Hedvig Montgomeryovej Ako prežiť škôlku. Dozviete sa, ako sa starať o vzťah so svojím dieťaťom, ako stanoviť hranice a ukázať dôsledky, prečo sa oplatí prehodnotiť niektoré vzorce správanie, ako dať dieťaťu slobodu a nebáť sa pri tom. A tiež vám autorka poradí, čo robiť, keď nastane kríza. Rozoberá tiež témy ako spánok a strava v škôlke, sociálne siete a digitálne médiá, striedavá starostlivosť, či súrodenecké hádky.

Hedvig Montgomeryová je skúsená autorka, psychologička a rodinná terapeutka. V slovenčine jej už vyšli knihy Čaro rodičovstva a Čas zázrakov.
Teraz je tu teda novinka z vydavateľstva Ikar Ako prežiť škôlku, ku ktorej čerpala poznatky v odborných článkoch, publikáciách, sledovala štúdie, zhovárala sa s odborníkmi. „Zvláštne postavenie pre mňa zaujíma dánsky psychológ a rodinný terapeut Jesper Juul so svojím tímom FamilyLab. Perspektívu v mnohých krajinách zmenila jeho osveta, aby dospelí k deťom pristupovali s úctou a rešpektovali ich potreby, takže dnes k nim pristupujeme s oveľa hlbším porozumením.“

Prečítajte si úryvok z novinky Ako prežiť škôlku:

Vyhnite sa bojom o moc

Označenie „obdobie vzdoru“ som osobne nikdy nepovažovala za výstižné. Deti nám nekladú odpor naschvál či z rozmaru, ich vzdor nie je truc. Vhodnejšie je opísať toho obdobie ako vek, keď „na seba narážajú rôzne očakávania“. Deti objavia slovo „nie“ a zdá sa im doslova opojné. Zrazu ním dokážu vyjadriť niečo, čo dovtedy nevedeli formulovať. Mať vlastnú vôľu vzbudzuje naozaj nevýslovný pocit šťastia. A keďže je skvelý a nový, deti využívajú túto možnosť prehnane často. Spolu so vzrastajúcim porozumením reči sa v dieťati prebúdzajú všetky možné túžby a očakávania, ktoré však ešte nedokáže dostatočne jasne vypovedať. Inými slovami, dieťaťu v hlave beží film, v ktorom sa ukazujú jeho očakávania, lenže tento film nevidí nikto iný. Ak sa odlišujú od vašich očakávaní, dvoj- či trojročné dieťa je nepredstaviteľne sklamané. Veď jeho očakávania sa teraz nenaplnia.

Riešením a zároveň umením je nepremeniť každú takúto situáciu na zápas o moc. Ak sa z každého jedla, z každého obliekania, každého ukladania k spánku a každého umývania zubov stane súbojom kto z koho, zvíťazí buď dieťa, alebo vy. Preto nemá zmysel dohadovať sa s trojročným dieťaťom. Možno ste práve na návšteve u svokrovcov, ktorí sa nazdávajú, že dieťaťu neslobodno stále ustupovať, a vy by ste im radi ukázali, kto je pánom situácie. Nerobíte tak však nič iné, len sa pustíte do boja o moc, ktorý dieťaťu škodí.

Lepšie urobíte, ak svokrovcom pripomeniete, že rozhodujete takmer o všetkom, čo sa týka dieťaťa. Veď práve vy určujete, kde má byť, čo dostane jesť a v ktorej posteli spáva. Vysvetlite: „Je to len prechodné obdobie“ a hľadajte také riešenie situácie, v ktorom zvíťazia všetci. Nájdite vhodný prístup a vyhnite sa zápasu o moc, pri ktorom sa každý dospelý nebezpečne rýchlo uchýli k sile.

 

Porazené dieťa

Ak dieťa znova a znova prehráva v boji s niekým, kto mu je nadradený, vzrastá v ňom zlý pocit. Naučí sa pritom len to, že užitočné je iba hrubé násilie. Ak prelomíte odpor dvoj- či trojročného dieťaťa, vyrastie z neho buď bojazlivý človek, ktorý sa sám v sebe poriadne nevyzná, alebo, naopak, človek taký nepoddajný, že proti nemu nebudete mať šancu. Budete celkom bezmocní a bez akejkoľvek autority. V skutočnosti nejde o nič iné, ako o vzťah dospelého a dieťaťa naplnený dôverou. Nie o nadradenosť!

Túto dôveru musíte teraz z roka na rok budovať tak, aby bola neotrasiteľná aj vtedy, keď si budete jedného dňa s dieťaťom rovnocenní.

Znamená to teda, že máte dieťa „nechať vyhrávať“? Odpoveď znie: nie. Určite sa dá na celú záležitosť pozrieť ináč. Veď nejde o súťaž, z ktorej vyjdú víťazi a porazení, a dieťa zatiaľ nemusí osvojovať si všetky nemilosrdné pravidlá života. Toto obdobie vnímajte skôr ako slalom. Cieľom je, aby ste sa bezpečne vyhli prekážkam a nevrazili do každej bránky, na ktorú natrafíte.

Hádky o tom, kto rozhoduje, sú celkom zbytočné. Dieťa dobre vie, kto je doma pánom. A vašou úlohou je byť dobrým pánom.

 

Vôľu dieťaťa vnímajte pozitívne

Byť svedkom tohto obdobia v živote dieťaťa je vlastne úžasné. Je predsa skvelé, ako sa váš drobec učí vymedzovať sa, ako získava samostatnosť. Chcete mať dieťa, ktoré cíti, ak niečo nie je v poriadku, ktoré vám dáva najavo, kde sú jeho osobné hranice, ktoré sa dokáže rozlúčiť s ľuďmi, čo mu ubližujú, a jedného dňa si správne vyberie človeka, s ktorým sa bude prvýkrát milovať, človeka, ktorý tiež pozná vlastné hranice. Je to kľúčová výbava do života a v tomto období ju dieťa začína získavať. Naučiť sa povedať „nie“ a „áno“ pritom predstavuje nevyhnutnú podmienku.

Zároveň však nesmiete zabúdať, že vaše dieťa je v tejto oblasti ešte len začiatočníkom. Je fajn, že objavuje svoje hranice, že prejavuje svoju čoraz silnejšiu vôľu, no ešte potrebuje čas na zdokonalenie. A na kom si to deti nacvičia? Samozrejme, na svojich najbližších, na tých, ktorí im dodávajú pocit bezpečia – teda na vás.

Preto musíte zabezpečiť, aby si to naozaj mohli trénovať v bezpečí. Istotne, nemôžete, dať dieťaťu zakaždým za pravdu, veď deti dokážu trvať na tých najzvláštnejších veciach a mýlia sa, no nikdy to nie je namierené osobne proti vám. Deti robia, čo môžu.

Keď servírujete teplé jedlo a dieťa nechce jesť mrkvu, pomyslite si: „Nič sa nedeje, aspoň dal najavo, čo chce.“ Ak si mrkvu váš syn teraz nedá, nejde o nijakú katastrofu. Mrkva bude na tanieri aj o rok.

Najúčinnejším receptom je rozprávať sa s deťmi, čítať s nimi knihy, maznať sa s nimi a tráviť spolu veľa času. U štvorročného dieťaťa bude reč natoľko rozvinutá, že lepšie dokáže komunikovať, o čom premýšľa a po čom túži. A naučí sa, kedy je vhodné povedať „nie“ a kedy je lepšie prikývnuť. Zároveň bude väčšmi chápať, že iní ľudia majú iné názory a svet vnímajú ináč ako ono samo.

Kým sa tak stane, musíte mu pomáhať a viesť ho. V tomto období totiž čaká dieťa nejedno sklamanie.

Viac sa dozviete v novinke Ako prežiť škôlku.

Milan Buno, knižný publicista
Foto: Ikar a Pixabay.com

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.