Ako prelomiť staré vzorce a žiť lepší život? Proste Preprogramujte svoju myseľ!

Jedna z najzaujímavejších myšlienok knihy sa týka spôsobu, akým o sebe rozprávame.
„Som lenivý.“
„Som príliš citlivá.“
„Nikdy som nevedel dobre komunikovať.“
„Ja som už raz taký človek.“
„Mne jednoducho chýba disciplína.“
Takéto vety môžu pôsobiť ako nevinné sebahodnotenie. Lenže ak ich opakujeme dostatočne dlho, začnú vytvárať príbeh o tom, kým sme. A tento príbeh potom ovplyvňuje naše očakávania, rozhodnutia aj automatické reakcie. Vignola upozorňuje, že nás formuje okolitý svet – rodina, rovesníci, kultúra, okolnosti či náboženstvo. Niektoré presvedčenia získame bez toho, aby sme si ich vedome vybrali. Iné si vytvoríme sami. A potom s nimi žijeme celé roky. Práve tu však prichádza nádej, na ktorej je kniha postavená: svoje nastavenie môžeme meniť. Nie okamžite. Nie jedným rozhodnutím. Ale postupne.

Predstavme si človeka, ktorý sa roky bojí vystupovať pred ľuďmi. Dostane príležitosť prezentovať svoju prácu. Vie, že ju zvládne. Vie, že je pripravený. Napriek tomu sa v hlave okamžite spustí starý program: Čo ak sa strápnim? Čo ak si budú myslieť, že som neschopný?
A tak začne byť nervózny, hľadá výhovorku alebo sa snaží situácii vyhnúť.
Podobne to funguje v množstve každodenných situácií. Pri jedle, práci, vzťahoch, odkladaní povinností, zvládaní stresu aj pri tom, ako sa pozeráme sami na seba. Práve preto Vignola nechce zostať iba pri konštatovaní, že „myslíme negatívne“. Zaujíma ju, čo sa s tým dá robiť.

Jej kniha je v tomto zmysle praktickým sprievodcom. Neurovedu sa snaží preniesť z laboratórií a odborných časopisov do bežného života. Nejde teda iba o vysvetľovanie fungovania mozgu, ale o nástroje, ktoré možno skúšať v každodenných situáciách.

Preprogramujte svoju myseľ

Silnou stránkou knihy je práve tento rozdiel medzi tým, kým sme boli, a tým, kým môžeme byť. Ak niekto roky reaguje na kritiku obranne, neznamená to automaticky, že taký bude reagovať navždy. Ak človek odkladá dôležité úlohy, neznamená to, že je jednoducho „od prírody lenivý“. Ak niekto v sebe nosí presvedčenie, že nie je dosť dobrý, nemusí byť odsúdený žiť s týmto hlasom celý život.
Samozrejme, neznamená to, že neuroplasticita je nejaké tlačidlo reset. A toto je zároveň jedna z vecí, pri ktorých je dobré zostať realistický. Populárne knihy o mozgu niekedy vytvárajú dojem, že keď dostatočne zmeníme myslenie, môžeme si prakticky naprogramovať celý život podľa želania. Realita je zložitejšia. Na naše správanie vplýva množstvo faktorov a nie každú životnú ťažkosť možno vyriešiť zmenou návyku či spôsobu myslenia.
Vignolovej kniha Preprogramujte svoju myseľ je však zaujímavá práve vtedy, keď jej myšlienky nevnímame ako magický návod, ale ako pozvanie začať si všímať vlastné automatické reakcie a vedome s nimi pracovať.

Nicole Vignola však ponúka inú perspektívu. Minulosť môže vysvetľovať, prečo sme si vytvorili určitý vzorec, ale nemusí určovať, ako sa budeme správať zajtra. Aj preto je veľmi výstižná myšlienka Williama Jamesa, ktorú autorka v knihe cituje: „Naša životná skúsenosť bude zodpovedať tomu, čomu sme venovali pozornosť, či už vedome, alebo nevedome.“
A to je možno najpraktickejší dôvod, prečo po tejto knihe siahnuť. Nie preto, aby ste sa stali úplne iným človekom. Skôr preto, aby ste lepšie pochopili toho človeka, ktorým už ste. A zistili, ktoré časti svojho „programu“ naozaj chcete ponechať.