Ako lepšie vychovávať deti? Poradíme vám!

Dieťa...A čo teraz?!

No a v tej chvíli vás začne „otravovať“ vaše dieťa. Keby to bola neodkladná záležitosť, ok, čosi vymyslíte, ale je to nepodstatná vec, ktorá by počkala pár minút.  No vaše zlatíčko vám píli uši, mrnčí, dožaduje sa pozornosti...

Však to nie je celkom nereálna situácia?:-)
V prvom rade - nedopusťte to!
Dieťa sa nestane trpezlivým zo dňa na deň, preto ho to musíte naučiť. Učiť deti „počkať“ je súčasťou francúzskej éducation.  Francúzi týmto slovom označujú nepretržitý proces učenia nových schopností a hodnôt.

Pamela Druckerman je americká autorka, ktorá objavila tajomstvo francúzskej výchovy a tak napísala bestseller A dosť! Teraz pokračuje v odkrývaní tajomstiev a jej novinka Dieťa... A čo teraz?! ponúka 100 trikov francúzskej výchovy. Je to jej pokus vydestilovať tie najhlavnejšie a najcharakteristickejšie metódy, ktoré sa naučila od francúzskych rodičov a odborníkov.

Dôležité je si uvedomiť, že život rodiny sa netočí len okolo dieťaťa. Nemusíte neustále všetkým ukazovať fotky vašich ratolestí, ani donekonečna rozprávať o každom ich papaní či kakaní. 
Nie ste len matka, v prvom rade ste žena, partnerka, manželka. Tak na to nezabúdajte. 
Milostný život a tajomstvá dospelých nezahadzujte do koša.

Objednajte si novinku Dieťa... A čo teraz?!

Nestresujte sa zbytočne
Francúzski rodičia svoje deti milujú, ale to ešte neznamená, že sa musia vzdať svojho života, pripomína P.Druckerman v knihe Dieťa.. A čo teraz?! Podľa nej nevenujú všetku svoju energiu tomu, aby ich batoľatá vedeli čítať čo najskôr. „Nestresujte, ak ten váš poklad odmieta jesť hrášok či inú zeleninu. Ani vy by ste s nadšením nejedli niečo, do čoho by vás nútili.“

Chce to trpezlivosť a žiadne čokoládové úplatky. Francúzske deti nemaškrtia, kedy sa im zachce.

Znie to až príliš ideálne?

Nevyhovárajte sa na rozmaznávajúcich starých rodičov. Francúzske gurmánstvo sa začína už v plienkach. Jedlá, ktoré pripravujú v parížskych štátnych jasliach, sú zdravé lahôdky nielen pre deti. Autorka pridáva aj príklad týždenného jedálneho lístka. Bon appetit!

Učte deti trpezlivosti

Schopnosť Francúzov dostať svoje deti z rámca „detského menu“ je pozoruhodná. Francúzi v prvom rade veria, že najlepšie výchovu zvládnete, ak ste sami v pohode a spokojní. A absolútne skvelé je to, že vo výchove nie ste sami. 

Dôvod, prečo je francúzska výchova relevantná, je jednoduchý. Predstavuje prakticky zrkadlový  obraz toho, čo sa deje v Amerike. Američania si myslia, že u detí treba rozvíjať  poznávacie schopnosti, napríklad čítať, a to čo najskôr, najlepšie už v škôlke. Francúzi sa v predškolskom veku sústreďujú na oveľa jednoduchšie zručnosti – schopnosť existovať v kolektíve a empatiu. 

Pozrite si niekoľko trikov z novinky Dieťa.. A čo teraz?!

TRIK č. 61
Hysterické záchvaty riešte s nadhľadom
Francúzskych rodičov detské  hysterické záchvaty stresujú a vyvádzajú z rovnováhy rovnako ako nás ostatných. Nemajú žiaden magický recept, aby zlostné dieťa prestalo vrieskať. Ale vo všeobecnosti sa zhodnú v jednom: neprimeraným požiadavkám sa netreba  podvoľovať. („V žiadnom prípade neustupovať,“ povedal mi jeden otecko.) Hysterický záchvat pravidlá nemení.

Neznamená to, že by ste mali ostať celkom chladní. Francúzski rodičia sa bez hanby deťom priznajú, že aj oni sa hnevajú, ak niečo nemôžu mať, alebo niečo robiť. Rozzúrenému dieťaťu prejavia súcit a sympatiu („Kto by nechcel pred obedom sladké oblátky?“) a nechajú deti, aby vyjadrili nesúhlas. Niektorí rodičia sa následne dieťaťa spýtajú, či má nejaký  nápad, ako situáciu  vyriešiť, bez toho aby sa porušili pravidlá a zásady.  Ak sa dieťa dokáže dostatočne upokojiť, aby dokázalo súvislo rozprávať, obyčajne samo navrhne nejakú formu kompromisu – napríklad, že sladkú oblátku zje po obede.

V krízovej situácií sa niekedy oplatí dať deťom autonómiu – môže ich to upokojiť a  rýchlo zmeniť náladu.  Nechajte dieťa, aby vám pomohlo uvariť večeru a prišlo s vlastnými nápadmi, ako ju vylepšiť. Nechajte ho, nech si samo naloží tanier. Nalaďte sa na jeho vlnovú dĺžku. A nečakajte, že príliš unavené dieťa s vami pôjde dobrovoľne nakupovať do potravín alebo na večeru do reštaurácie.

Ak k záchvatu zlosti dôjde doma a trvá príliš dlho, Francúzi obyčajne pošlú deti do detskej izby a prikážu, aby tam ostali, kým sa neupokoja.  „Si príliš hlučný. Choď vrieskať do svojej izby!“ povie moja francúzska priateľka. Zároveň si však uvedomuje, že tým svoje päťročné dieťa ešte väčšmi nahnevá.  „Obyčajne odíde do detskej, buchne dverami, chvíľu tam reve a potom príde za nami a urobí, čo od neho chceme,“ tvrdí.  Ak dieťa dokáže vyjsť z detskej izby pokojnejšie a rodičia ho za to pochvália, obyčajne sa kríza rýchlo vyrieši a všetci sa môžu pohnúť ďalej.

TRIK č. 68
Prestaňte  sa sústavne strachovať
 Aj francúzski rodičia sa obávajú alergií, pedofilov a úpalu. A robia rozumné opatrenia. Na druhej strane, nie sú posadnutí najhoršími možnými scenármi. Namiesto toho, aby sa vnútorne  neustále zožierali obavami, Francúzi veria, že s deťmi treba o nebezpečenstvách otvorene hovoriť a treba ich naučiť, ako sa chrániť. Francúzski experti sú presvedčení, už ročné dieťa je schopné pochopiť, že existujú autá a môžu byť nebezpečné, preto nesmie samo vstupovať do cesty.

Chrániť dieťa pred nebezpečenstvom je jedna vec, celkom ho odstrihnúť od sveta vec druhá. Uvedomte si, že dieťa nadobúda istotu a sebavedomie len tak, že prekonáva ťažkosti a spolieha sa na vlastné schopnosti. Jeden francúzsky spisovateľ veľmi správne varuje: „Ak dieťa vyrastá bez  rizík , riskujete, že nikdy nevyrastie.“

TRIK č. 15
Vytvorte mu pevný režim
V prvých mesiacoch aj Francúzi kŕmia novorodencov vždy, keď sú hladní. Považujú za samozrejmosť, že bábätko si postupne musí zvyknúť na isté pravidlá.
•          Jedávať denne v približne rovnakých časoch.
•          Pár výdatnejších kŕmení je lepších, než množstvo malých.
•          Prispôsobiť stravovaciemu režimu zvyšku rodiny.

Ak budete poctivo nasledovať tieto zásady, postupne  sa vám podarí predĺžiť interval medzi jednotlivými kŕmeniami. Odvráťte jeho pozornosť, ak sa domáha fľaše, či prsníka, napríklad tak, že ho vezmete na prechádzku, uložíte do prenosnej hojdačky alebo umiestnite do náprsnej noše a budete ho nosiť so sebou. Na začiatku možno získate len niekoľko minút, ale časom si dieťa zvykne, že treba chvíľu počkať. Interval kŕmení postupne predĺžite na tri hodiny, potom na štyri a ani sa nenazdáte a bábätko bude jedávať raňajky, obed , olovrant a večeru, tak ako po zvyšok svojho života. (Väčšina francúzskych detí jedáva o ôsmej ráno, na poludnie, o štvrtej popoludní a o ôsmej večer, ale nejde o vojenský režim a každá rodina si ho prispôsobí vlastným potrebám.)

TRIK č. 27 a 28
Jedna maškrta denne stačí
Kedysi som si ani nedokázala predstaviť, že by malé dieťa dokázalo prežiť od raňajok do obeda bez toho, aby zjedlo aspoň sladké hrozienka. Presvedčila som sa však, že tento výkon je nielen možný, dokonca ho zvládnete bez ujmy – dieťa aj vy.
Francúzske deti obyčajne jedia len v rámci hlavných jedál dňa, plus popoludňajšej maškrty, ktorej sa hovorí goûter .

Ukázalo sa, že ak dieťa nonstop nemaškrtí, v čase obeda či večere je jednoducho dostatočne hladné, aby sa najedlo poriadne. Zároveň je nesmierne upokojujúce vedieť, že nie každý moment dňa predstavuje príležitosť niečo zjesť.  Každý člen rodiny sa tak môže venovať podstatnejším veciam. Len čo sa dostanete do rutiny systému jednej maškrty za deň, z goûter sa stane každodenná „špeciálna udalosť“. Vo Francúzsku je olovrant obyčajne nejaká  kombinácia sladkosti, mliečneho produktu a ovocia.  Často sa podáva čokoláda. Jedným z klasických goûter je takzvaný čokoládový sendvič – kúsok tmavej čokolády v bagete. Zapíja sa napríklad  malým džúsom.

Neriešte krízu keksíkom
Ak dieťaťu nepodstrčíte niečo sladké okamžite, keď zamrnčí, má to úžasné pozitíva. Po prvé, neodmeňujete záchvaty, takže ho neposmeľujete, aby mrnčalo častejšie a viac. Za druhé, neučíte dieťa  jesť len preto, že je namrzené alebo roztrpčené. 
Keď bude mať vaša dcéra tridsať a stále vlezie do svojich stredoškolských džínsov, určite sa vám poďakuje.

TRIK č. 56
Nedovoľte deťom, aby vás prerušovali
Ak dieťa vyruší rodiča uprostred rozhovoru, Francúzi mu (za predpokladu, že nekrváca z tepny) pokojne vysvetlia: „Práve sa s niekým zhováram. Prosím počkaj, budem sa ti venovať o chvíľku.“ A potom ten sľub aj dodržia. Pokračujte v rozhovore, ale keď skončíte, otočte sa k dieťaťu a vypočujte ho. Aj pri rodinnom stole trvajte na tom, aby dieťa  nikomu neskákalo do reči. Minimálne ho naučte, že sa musí vopred ospravedlniť, ak niekoho preruší uprostred vety, lebo chce  povedať niečo naozaj urgentné. (Urgentné v našej rodine obyčajne znamená, že drakovi zase odpadla druhá hlava. Na čo ja obyčajne poviem, že tá menej dôležitá.)

Zapamätajte si, nejde len o to, že máte právo dokončiť myšlienku. Učíte dieťa rešpektovať ostatných a uvedomovať si, čo sa okolo neho deje.

Jedna francúzska mamička mi prezradila, že kedykoľvek ju syn preruší uprostred rozhovoru, musí  sa  osobe, s ktorou sa zhovárala, pozrieť priamo do očí. „Aby naplno zaregistroval, čo  práve robíme. Musí sa predsa naučiť žiť v spoločnosti iných ľudí,“ vysvetlila mi. 
Nemajte obavy, žiadna z týchto techník nezabezpečí, že vás vaše dieťa už nikdy nepreruší. Postupom času však určite príde na to, ako sa prispôsobiť „rytmu hudby“.

Všetkých 100 trikov správnej výchovy nájdete v novej knihe, do ktorej by sa mala začítať každá mamička – Dieťa... A čo teraz?!

Milan Buno, 25.8.2014