Agatha Christie, zasnežená krajina a Sittafordská záhada

Je mrazivý večer, všade záveje snehu. V starobylom sídle v odľahlej dedinke odrezanej od sveta si šesť ľudí kráti čas vyvolávaním duchov. Spočiatku nevinná zábavka nadobudne strašidelný ráz, keď prítomní rozlúštia odkaz zo záhrobia, oznamujúci vraždu majiteľa sídla...

Takto tajomne sa začína Sittafordská záhada od Agathy Christie a rýchlo zisťujeme, že duchovia neklamali. Polícia vzápätí zatkne zdanlivo jediného podozrivého, ktorý prichádza do úvahy: kapitánovho synovca Jamesa Pearsona.

Smoliarovi Jamesovi môže pomôcť iba jeden človek – jeho energická snúbenica Emily, ktorá zapojí všetok svoj pôvab aj um do pátrania na vlastnú päsť. Šance nájsť vraha sa zvyšujú, keď do roboty zapriahne i nádejného novinára Charlesa Enderbyho. Treba len prebrať viac možností, veď vrahom môže byť hociktorý obyvateľ Sittafordu takisto ako nebezpečný väzeň, ktorý nedávno ušiel z neďalekého Princetownu...

Detektívka z roku 1931 mala hneď od začiatku veľký úspech, tvrdí šéfredaktorka vydavateľstva Slovenský spisovateľ Anna Pokorná. „Sittafordskú záhadu v čase jej vzniku s nadšením prijali čitatelia i literárni kritici, ktorí ju prirovnávali k Agathiným vynikajúcim románom Vražda Rogera Ackroyda a Vražda na fare – oceňovali najmä pútavý dej s dokonale premyslenou zápletkou a s množstvom falošných stôp a podozrivých. A naozaj, autorka vrhá tieň podozrenia na všetkých obyvateľov dedinky Sittaford s takou ľahkosťou, že sa jej aj dnes ochotne dáme vodiť za nos,“ približuje A.Pokorná.

Zaujímavosťou je, že v tomto románe Agatha Christie prvý raz vo svojej tvorbe zakomponovala do deja paranormálne javy alebo teda motív čiernej mágie. Špiritistické seansy boli totiž v Anglicku v tom čase veľmi populárne. Vďaka tomu sa autorke podarilo ešte umocniť beztak ponurú atmosféru anglického vidieka uprostred zimy.  

„Pozorný čitateľ si môže všimnúť niekoľko odkazov na román Pes baskervillský od Agathinho literárneho predchodcu, slávneho  Arthura Conana Doyla, ktoré autorka zašifrovala do príbehu, ako napríklad nebezpečný väzeň, čo utiekol z neďalekej väznice, alebo postava prírodovedca, nadšeného milovníka vtáctva pána Rycrofta,“ upozorňuje Anna Pokorná z vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

A ešte jedna zaujímavosť: keď v r. 2006 vznikal podľa románu televízny film, tvorcovia scenára pridali do deja postavu slečny Marplovej, akoby neverili, že príbeh môže zaujať aj bez slávnych detektívov Hercula Poirota či Jane Marplovej.
No nestalo sa a hoci je Sittafordská záhada bez týchto dvoch obľúbených postáv, je to pútavé čítanie, veľmi príjemná atmosféra, jemný humor a typický christieovský rukopis.

Milan Buno, knižný publicista