Adriana Macháčová odhaľuje príbeh lásky, bolesti a viny. V tieni jej mena

Osamelá Nina konečne našla muža, s ktorým by chcela stráviť zvyšok života. Oliver, šarmantný vdovec, ju presvedčí, že je pripravený na nový začiatok po smrti svojej manželky. Lenže čoskoro sa ukáže, že prízrak nebohej Veroniky stále pretrváva – nie ako duch, ale ako živá prítomnosť v spomienkach, veciach a v očakávaniach tých, ktorí ju poznali.

Autorka opisuje Nininu neistotu mimoriadne autenticky. „Nina sa nevie zbaviť pocitu, že Veronika je stále tou ženou, s ktorou sa musí o Olivera podeliť,“ hovorí Adriana Macháčová. Každý otvorený šuplík, každá fotografia, každá stopa po bývalej manželke oživuje v Nininom vnútri pocit menejcennosti. A keď sa do jej života vloží budúca svokra Marta, situácia sa ešte viac skomplikuje.

Vzťah Niny a Marty patrí k najnapätejším častiam románu. Marta je typ ženy, ktorá musí mať pravdu za každých okolností. Nič, čo Nina urobí, jej nie je po chuti. Každý detail – od spôsobu varenia až po výzdobu bytu – sa stáva zámienkou na výčitky a hádky.

Adriana Macháčová priznáva, že inšpiráciu čerpala aj z vlastných skúseností: „Sama mám svokru a som tiež svokra – viem, že neprimerané zásahy dokážu rozbiť aj inak pevné manželstvo.“

Do deja vstupuje aj Oľga, staršia suseda, ktorá sa po tragickej smrti dcéry uzavrela pred svetom. Keď však zistí, s kým sa Nina zaplietla, v jej vnútri sa prebudí stará rana. Zistí totiž, že Oliverova rodina je prepojená s jej vlastným smútkom.

Macháčová vkladá do postavy Oľgy silný prvok osudu a morálnej dilemy: či má pravdu povedať, alebo mlčať, aby neublížila ďalším. Práve cez ňu sa odhaľuje dávne tajomstvo, ktoré ako tieň visí nad celým príbehom a vysvetľuje, prečo sa Marta správa tak, ako sa správa.

„Na pozadí príbehu sa odkrýva dávne tajomstvo, ktoré Martu aj po rokoch ťaží,“ hovorí autorka. „Často spomína na Oľgu, ktorá tak trochu aj jej pričinením prišla o dcéru.“

V tieni jej mena je emotívna sonda do ženských duší. Román sa číta ľahko, no v srdci zanechá stopu. Je to psychologická dráma o láske, strate, vine a odpustení, napísaná s citom, aký je pre Macháčovej tvorbu typický. Autorka dokáže z bežných situácií vytvoriť napätie a vnútorný konflikt, ktorý rezonuje ešte dlho po prečítaní.

Treba oceniť realistickosť, živé dialógy a dôveryhodné emócie...mnohé čitateľky sa v niektorej z postáv nájdu. Či už ako nevesty, matky alebo svokry.