Úvodná stránka › Akcie › Židovku pokrstili plackami (29.10.2010)

Židovku pokrstili plackami (29.10.2010)

Novinka z pera Andrey Coddington

Skvelá židovská hudba, exoticky chutiace latkas a Eňa Vacvalová v úlohe krstnej mamy. Tak vyzeral štvrtkový večer v bratislavskej židovskej reštaurácii, kde sa uvádzala do života kniha Židovka od Slovenky žijúcej v New Yorku Andrey Coddington. „Keď som uvažovala, čím pokrstiť knižku, okamžite mi napadli latkas. Presne také, aké robila hlavná hrdinka Sofia,“ povedala Eňa Vacvalová a to ešte netušila, že sa k nej na tanieri nesú čerstvo upečené latkas. „Bože, a ja som myslela, že pôjdem za nimi do New Yorku, aby som mala príležitosť vycestovať a oni prišli za mnou,“ smiala sa krstná mama.

Latkas sú de facto zemiakové placky s nahrubšie nastrúhaných zemiakov, macesovej múky, aby cesto nebolo priveľmi jemné a dôležitá je pravá majoránka. Práve také pripravovala hlavná hrdinka knihy Sofia Maniševičová, dcéra Židovky odvlečenej nacistami do Osvienčimu počas druhej svetovej vojny. Detstvo a mladosť prežíva v Československu, no neskôr sa rozhodne pre útek. Chce byť slobodnou Židovkou a dúfa, že vo vysnívanej Amerike stretne aj osudovú lásku... „Táto knižka je napísaná takým nevtieravým, pravdivým a ľudským štýlom, že vás naozaj obohatí a prinesie vám skutočnú radosť z čítania,“ dodáva Eňa Vacvalová.

Skvelú atmosféru krstu navodila hudobná skupina Tvila, ktorá interpretuje málo známe skladby chasidských a sefardských Židov, piesne v nárečí jemenitské ladino. Ich speváčka Jana Orlická je uznávaná jazzová a šansónová speváčka, a jednou z piesní bola aj skladba Elo Hi z pera svetoznámej Ofry Hazy s hudbou Gorana Bregoviča.

Židovka je sugestívny, emocionálny a hlavne skutočný príbeh o snoch, trpkosti života a vrtkavosti osudu. „Niektoré jej slová, niektoré vety z jej pera sú v tej knihe ako klenoty,” povedala Silvia Fisher, alias románová Sofia Maniševič o autorke knihy. Pre Andreu Coddington je to druhá kniha, no za touto je podľa nej odvedený oveľa väčší kus práce. ”Pri prvej knihe som písala o sebe, o svojom živote. Pri písaní Židovky som sa musela vžiť do osudu niekoho iného, prežiť jeho život, precítiť ho. Bola to cesta trvajúca päťdesiat rokov, odohráva sa na rôznych miestach sveta, a o to bola pre mňa zaujímavejšia,“ tvrdí autorka.

Ani v Židovke sa nezaprela ako bývalá reportérka, ktorá čitateľa poláska, vtiahne do deja a reálií, ale zároveň udrží v napätí. ”Keď sme si prečítali rukopis, zistili sme, že v sebe snúbi tri základné veci, ktoré v dobrej knihe majú byť,“ vysvetľuje riaditeľka vydavateľstva Valeria Malíková. „Je to téma, ktorá nie je v našej literatúre taká častá a zároveň príbeh, ktorý je zaujímavý, nie každodenný. Je to kniha, ktorá vyvoláva v človeku emócie, je sugestívna a dotkne sa každého. No a napokon je to kniha, ktorá prináša aj nové informácie, nové poznanie a nové ponaučenia.“